Keby sa šesťročný Samko stretol s Bohom, pozdravil by ho dobrý deň

Nielenže verí, ale aj
Samko (alebo ako ho familiárne oslovuje rodina Samidlák), verí v Boha. A nielenže má vieru, ale dokonca je mu zrejmé a to bez potreby dlhočizného prednášania, že čokoľvek má či mať ešte len bude, vďačí za to Stvoriteľovi. Keď sa modlí, zaujme naozaj vážny postoj, zdvihne ruky a riadi sa zásadou, že čo uchováva v srdci, má v presnom znení dostať aj na jazyk.

Veľké srdce
Či už sa to prizná nahlas a či nie, predstava Boha je individuálna. Kým dospelá časť sa sústreďuje výlučne na to, aby rozpoznávala Jeho charakter, tá detská zachádza o niečo ďalej a prispôsobuje si Ho aj vizuálne. Samko to vidí tak, že...

„No On je dobrý. A je aj chudý a nemá svaly. Ale je najsilnejší na svete. Chráni nás pred zlom, lebo nás ľúbi. A má na sebe veľké srdce."

S Bohom sa spája aj akt vďačnosti, a v tomto ohľade sa Samko vyjadril, že sa teší, ak sa mu na narodeniny donesie nejaký darček. Rovnako tak vie, že bez prítomnosti rodičov by bol viac ako stratený, a preto ani ich nevynecháva pri vymenúvaní dobrého.

„Som vďačný za rodičov. Že ma majú radi, dávajú mi jesť a môžem sa hrať. A mám aj bratov. Dúfam, že raz budem mať svaly ako môj brat Danko."

Keby bolo keby
Zahrala som sa so Samkom na niečo, čo sa mohlo uskutočniť len s použitím fantázie.

„Tak si predstav, že by tu bol Boh fyzicky. Čo by si mu povedal?" spýtala som sa so všetkou zvedavosťou, ktorá sa do mňa v tom okamihu zmestila.

Samko sa postavil, úctivo stlmil hlas a predniesol: „Dobrý deň. Ste ku mne dobrý."

Je to od neho vzdanie naozajstnej poklony, pretože vykanie nie je jeho silnou prednosťou a nemá ho rád ani pri stretnutí s neznámym dospelým. Z toho vyplýva, že Boh je pre neho čosi viac.

„Ešte by som mu povedal, že má skvelú schopnosť chrániť ľudí."

„A čo myslíš, že by ti On odpovedal?" zareagovala som ďalšou otázkou.

„Požiadal by ma, aby som sa staral o bratov."