„Život je o ničení a opravách, o strihaní a štopkaní, zbieraní franforcov a zošívaní. Život je ako prikrývka zošitá z útržkov toho, čo bolo a čoho už niet – z miest, na ktorých sme boli, zo starých spomienok, z ľudí, ktorých sme poznali – z toho, čo sme mali radi, ale časom sa predralo a nedalo sa viac nosiť. Ostali nám už len útržky rôznych farieb, tvarov a veľkostí. A každý z nich čaká, kedy ho prišiješ do vzoru, ktorý vidíš len ty."
Lisa Wingate bola podnietená, aby sa usilovala o kariéru spisovateľky už ako dievčatko. Zodpovednosť za to nesie jej učiteľka, ktorá s istotou vyhlásila, že v budúcnosti očakáva, že uvidí jej meno na obálkach časopisov. Ak by si Lisa vybrala akékoľvek iné povolanie, rozhodne by to bola obrovská strata pre verejnosť. Písanie kníh jej totiž ide naozaj bravúrne, čoho dôkazom je aj príbeh Listy do neba.
V románe spája vieru v Boha, dojemnú dejovú líniu a kúsok nenásilne podanej motivácie k znovuobjaveniu cesty domov (veď koniec koncov k motivácii má blízko, keďže pôsobí aj ako motivačná rečníčka).
V Listoch do neba nájde človek to, čo potrebuje - zastavenie sa a načúvanie svojmu srdcu.
Na úteku
Tandi Jo už zažila toľko nedobrého, že by o tom mohla rozprávať celučičké hodiny. Ona ale radšej svoju minulosť tají a v prípade, že sa v blízkosti objaví nejaký zvedavec, v hrsti má dobre premyslené klamstvo, aby ho umlčala. V rannom detstve bola odlúčená od rodiny, ktorá ju ani jej sestru nechcela, v dospelosti sa vrhala do jedného sebazničujúceho vzťahu za druhým. Vyvrcholilo to útekom od nebezpečného manžela a úkrytom v istom nájomnom domčeku na malom ostrove. Keby sa starala iba sama o seba, menej by sa strachovala, ale ona musela dbať o dve deti - dcéru-tínedžerku a syna závislého na videohrách.
Začína sa to upratovaním
Na začiatku Tandi nevyvíjala ktovieakú snahu o zlepšenie situácie, príliš totiž lipla na užívaní tabletiek od bolesti. Len čo porazila nepriateľa v podobe závislosti, bola ochotná aspoň sa pokúsiť vziať zodpovednosť na svoje plecia. Nepriamo jej v tom pomôže smrť tej, ktorá jej domček prenajala, deväťdesiatjeden-ročná Iola Anne je nájdená mŕtva a okolo jej života visí jeden veličizný otáznik.
Tandi sa pod vplyvom okolností dostane k zamestnaniu ako upratovačka a je to práve dom zosnulej stareny, ktorý je nutné zbaviť nadbytočných vecí.
Drahý otecko...
Keby vedel dom rozprávať, čo by asi povedal? Ten Iolin by mal určite čo prezrádzať o bývalej majiteľke. Hovoril by o jej dobráckej povahe, ľútostivom srdci a tragickom osude. Všetko je, našťastie, zaznamenané v modlitebných schránkach. Keď ich Tandi objaví, spočiatku ani len netuší, na aký účel slúžia a prečo je v nich toľko listov. Až keď sa dá do čítania, pochopí, že Iola Anne odmalička písala Bohu a svoje modlitby si odložila do 81 schránok.
Zatiaľ čo pomaly spoznáva Iolinu životnú púť a upratuje jej dom, podrobuje sa zmenám aj jej vnútro. Prebieha to postupne, jemne a najmä s dôrazom na to, že každá rana musí byť uzdravená. Listy do neba je kniha o tom, že občas tie najpevnejšie putá nie sú pokrvné, že človek má právo obrátiť sa chrbtom k tomu, čo ho zraňuje a že i keď je začiatok nepriaznivý, koniec môže dopadnúť viac ako dobre. Pri tom všetkom stačí osloviť Boha a zapojiť ho do upratovania.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies