Narodil sa 2. februára v roku 1849 a hovorilo sa mu Syn ľudu. Pseudonym, pod ktorým ho pozná každá učebnica, si vybral, aby ním potvrdil obdiv k hviezdam a urobil dobre. Meno Hviezdoslav sa zabudnúť nedá.
Pavol Ország Hviezdoslav sa nemal najlepšie, teda aspoň rodinné pomery mu nedávali ktovieakú vyhliadku do budúcnosti. Súdená mu bola rodina chudobneného zemana Šťastie však predsa len mal, pretože bol mimoriadne nadaný a to ho predurčilo k dobrému vzdelávaniu. Najskôr ho rodičia dali študovať do Miškovca, hoci maďarčina mu bola cudzia, neovládal z nej nič. Usilovný bol natoľko, že si časom zaslúžil zaradenie do skupiny najlepších žiakov, ovplyvnený bol vtedajšími básnikmi, ktorí spadajú do obdobia romantizmu a vďaka tomu sa aj sám začal venovať poézii to, čo mal rád. Básne si komponoval v maďarčine, ale keď sa v Kežmarku oboznámil s umelcami z Nemecka, tak aj on podľahol tomuto jazyku.
Pavol Országh Hviezdoslav s manželkou Ilonou
Nikto nevie, či je to pravda
Traduje sa istá historka, ktorú však Hviezdoslav nikdy nepotvrdil, a teda sa nevie, či je pravdivá. Vraj na jednej svadbe čítal svoje v maďarčine písané verše a jeho matka sa rozplakala, pretože mu nerozumela. Nech bolo ako chcelo, nepopierateľné je, že sa skutočne dal nalákať slovenčinou a v nej potom prejavoval poetický talent.
Prvá zbierka básní mu bola vydaná pod menom Jozef Zbranský, ale neostal pri ňom dlho a zvolil si pseudonym Hviezdoslav. Malo to vyjadrovať jeho vrúcny vzťah k vesmíru. Odmalička totiž rád venoval pohľad oblohe a kochal sa, keď bola posiata hviezdami.
Zameriaval sa na všelijaké témy, či už to bola príroda, postavenie Boha alebo odmietnutie zverstiev, ktoré vyprodukovala vojna.
Bol aktívny
Hviezdoslavovi nebolo ľahostajné, ako sa v krajine žilo, a preto sa s radosťou zapájal do spoločenského diania. V roku 1918 viedol slovenskú delegáciu do Prahy, ktorá si oslavou uctila 50. výročie Národného divadla. Tam vo svojom prejave naznačil, že vo víziách by rád spojil dva národy do čechoslovakizmu. Toho sa napokon aj dožil a uvítal vznik štátu s otvorenou náručou. Žiaľ, nebolo mu dopriate ďalej sledovať vývoj udalostí, v roku 1921 zomrel v Dolnom Kubíne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies