Kissinger: Amerika stojí na prahu vojny s Čínou a Ruskom

Henry Kissinger sa v roku 1973 sa stal ministrom zahraničia USA, po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu. Počas jeho pôsobenia bol spoluzodpovedný najmä za urovnanie vzťahov USA s Čínou, za americkú blízkovýchodnú politiku a kroky podniknuté pri vojne vo Vietname, ktoré viedli k ukončeniu americkej angažovanosti v juhovýchodnej Ázii. Mierová zmluva podpísaná v Paríži s predstaviteľmi komunistického Severného Vietnamu bola hodnotená vo svete ako ukončenie vojny. Kissinger a jeho vietnamský oponent Lê Ðức Thọ boli za tieto mierové rokovania ocenení Nobelovou cenou za mier.

Z domova: Čaká nás cez zimu osemnásť stupňov v obývačke?

Vzťahy medzi oboma krajinami tak Kissinger pozná viac ako dobre. Pre Wall Street Journal uviedol, že jeho krajina stojí len krok od vojny, keďže Bidenova administratíva zápasí s historicky najhoršími vzťahmi s oboma autokratickými režimami. Bez toho, aby uviedol mená, 99-ročný štátnik naznačil, že americkí lídri majú „problémy s definovaním smeru“ v dnešnej politickej klíme, čo podľa neho prispelo k rastúcemu globálnemu napätiu. „Sme na pokraji vojny s Ruskom a Čínou v otázkach, ktoré sme čiastočne vytvorili,“ uviedol uznávaný politik. 

Kissinger opakovane nalieha na Bidenovu administratívu, aby zachovala diplomatický status quo, a to aj napriek výzvam demokratov i republikánov, aby prezident voči Pekingu pritvrdil. 

„Politika, ktorú uplatňovali obe strany, vytvorila a umožnila pokrok Taiwanu na autonómnu demokratickú entitu a zachovala mier medzi Čínou a USA na 50 rokov. Tí, čo majú moc, by teda mali byť veľmi opatrní vo svojich vyjadreniach i opatreniach," uviedol Kissinger pre Wall Street Journal. 

Podľa štátnika to isté platí aj pre vzťahy s Ruskom. Ako jeden z mála politikov sa od začiatku vojny na Ukrajine vyjadruje, že za vojnu môže i politika USA a kroky NATO i Únie. 

Zo sveta: Ustúpili tlaku? AI ide dať preveriť svoju vlastnú správu o Ukrajine