Ženy v období renesancie používali prášky vyrobené z bieleho olova na zosvetlenie pokožky a trochu ortuti, aby líca vyzerali dostatočne ružovo. História líčenia sa je skutočne bohatá a plná predsudkov. Až začiatkom roku 1900 sa make-up stal spoločensky akceptovanejším a začal si získavať na popularite. Táto popularita viedla k vývoju make-upu a dostupnosti prvej komerčnej kozmetiky.
Premýšľali ste niekedy, odkiaľ pochádzajú naše moderné trendy v líčení. Aj keď sa nám niektoré starodávne zvyky líčenia môžu zdať úplne zvláštne, mnohé sa preniesli v priebehu rokov.
Je nemožné, aby slová „staroveký Egypt“ nevykúzlili predstavy exotických očí mandľového tvaru lemovaných hustými očnými linkami. Už v roku 4000 pred Kristom Egypťania nanášali ako očné linky galenit (alebo kohl), čiernu farbu, ktorá chránila oči pred ostrým púštnym slnkom.
Najstaršie známe použitie make-upu sa datuje do starovekého Egypta, kde ho muži aj ženy používali na kozmetické a náboženské účely. Egypťania používali kombináciu prírodných ingrediencií, ako je drevené uhlie a červený okr (zemitý pigment, pozn.red.), na vytvorenie make-upu, ktorý sa používal na zdobenie ich tvárí a tiel.
Počas Rímskej ríše bolo používanie make-upu vnímané ako znak bohatstva a sociálno-ekonomického postavenia. Biela pokožka označovala vysokú socioekonomickú triedu, takže Rimanky si na vybielenie pleti nanášali kriedový prášok a biele olovo. Používali tiež prírodné zložky starostlivosti o pleť, ako je včelí vosk, med, olivový olej, ružová voda a mandľový olej. Vďaka nedávnemu tlaku na prírodné kozmetické ošetrenia sa tieto osvedčené a skutočné kozmetické produkty znovu objavili v modernom svete starostlivosti o pleť.
Počas stredoveku upadol mejkap do nemilosti, keď si ho Cirkev začala spájať s hriechom a márnivosťou. Od žien sa očakávalo, že budú vyzerať prirodzene a neprikrášlene, so zameraním skôr na vnútornú krásu než na vonkajší vzhľad.
V období renesancie sa make-up vrátil, keď ženy začali prijímať myšlienku zvýraznenia svojej prirodzenej krásy. Bledá pokožka, ružovkasté líca a plné pery boli veľmi žiadanými črtami a ženy by na dosiahnutie tohto vzhľadu používali rôzne kozmetické prípravky, vrátane púdrov na báze olova a ruže.
V renesancii opäť vidíme trend bledej pleti. Ženy v období renesancie používaliprášky vyrobené z bieleho olova na zosvetlenie pokožky a trochu ortuti, aby líca vyzerali dostatočne ružovo. Hoci prirodzené alebo tónované farby na pery boli stále uprednostňované, renesančné ženy mali slobodu zbaviť sa trendu bledých pier zo stredoveku a prijať sýtočervené farby pier, pričom na dosiahnutie týchto karmínových odtieňov použili rumelku.
Viktoriánska éra zaznamenala návrat k prirodzenému vzhľadu, ženy sa usilovali o čistý, nevinný vzhľad. Bledá pokožka, ružovkasté líca a prirodzená farba pier boli vysoko cenené a make-up sa používal s mierou, ak vôbec.
Viktoriánska éra trvala od roku 1837 do roku 1901.V tomto období sa kozmetické skrášľovanie spájalo s ženskými herečkami a prostitútkami. Ľudia si vážili prirodzenú farbu pleti a každý make-up, ktorý zmenil túto prirodzenú farbu, bol odsudzovaný. V tomto období si ženy začali strihať obočie, vmasírovať si ricínový olej do mihalníc a ryžovým práškom si poprášili nos. Používali aj repnú šťavu alebo si štípali líčka, aby boli ružovejšie. Použila sa číra pomáda, ktorá perám dodala lesklý lesk.
Až začiatkom roku 1900 sa make-up stal spoločensky akceptovanejším a začal si získavať na popularite. Táto popularita viedla k vývoju make-upu a dostupnosti prvej komerčnej kozmetiky.
Zdroje:
https://beaire.com/en/aire-magazine/history-makeup-cosmetic-universe-glance
https://elemanbeauty.com/blogs/news/the-history-of-makeup
https://lmi.edu/4000-yrs-of-makeup-the-evolution-of-makeup/
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies