Komédia Šťastný nový rok očami jej tvorcov

Snímka sleduje príbehy štyroch priateliek, ktoré sa nachádzajú v rôznych životných situáciách. Hlavnou témou je láska a partnerské vzťahy, ktoré sú v reálnom živote často komplikované. Väčšina filmov ich zobrazuje až rozprávkovo, napriek tomu, že realita je často iná. Podľa Adriany Kronerovej to však k žánru romantickej komédie vyslovene patrí.

„Tento žáner má svoje presné pravidlá už od tridsiatych rokov, kedy vznikol a kedy prežíval obrovský boom nielen v Amerike, kde sa vtedy ešte za komédie dávali Oscary, ale napríklad aj v Československu, kde v tomto období vznikli dnes už legendárne filmy môjho obľúbeného Martina Friča, ktoré doteraz všetci poznáme. A súčasťou tohto žánru je práve tá „rozprávkovosť, ale aj humor a nadhľad. Výsledkom by mala byť taká čistá, esenciálna radosť a dobrý pocit. Práve preto sa tieto filmy často spájajú so sviatočným obdobím ako sú Vianoce,“ uviedla scenáristka a producentka.

Pre Jakuba Kronera, ktorý sa režisérsky podieľal na niekoľkých úspešných filmových projektoch, ide o prvú romantickú komédiu, čo on sám bral ako osobnú výzvu. „Mám rád staré české filmy s Oldřichom Novým alebo filmy ako Niekto to rád Horúce Billyho Wildera, ale aj súčasných režisérov Richarda Curtisa (Láska nebeská), Nancy Meyers (Lepšie neskoro ako nikdy), Glenna Ficarra (Crazy Stupid Love), chodím aj na také filmy do kina. Pre mňa ako režiséra natočiť romantickú komédiu pre ženy znamenalo sústrediť sa na úplne iné veci, ako som bol zvyknutý pri svojich predchádzajúcich filmoch. Každý filmový žáner má nejaké pravidlá, ktorým je treba porozumieť.  Venoval som sa viac kostýmom, lokáciám, výprave, hudbe. Pri tomto projekte som mohol stráviť mesiac súvislého nakrúcania v Tatrách, čo bola veľmi príjemná zmena oproti iným natáčaniam. Dokonca tam za mnou prišiel strihač aj s celou strižňou. Vo voľných dňoch, keď sa netočilo, sme mohli strihať scény z filmu a rovno vidieť výsledný výstup. Pre mňa ako muža stráviť skoro rok v ženskom prostredí a pozrieť sa na svet trochu z ženského uhla pohľadu bolo určite veľmi zábavné a inšpirujúce,“ priblížil v rozhovore Kroner.

Hlavné ženské hrdinky vo filme stvárnili Táňa Pauhofová, Antónia Lišková, Gabriela Marcinková a Zuzana Norisová. Obaja, Adriana Kronerová i Jakub Kroner, mali už možnosť s nimi pracovať v minulosti, a práve preto to bola podľa slov režiséra tá najlepšia kombinácia, akú mohli dať dokopy. „Každá z týchto žien je výnimočná osobnosť a vynikajúca herečka. Vznikla medzi nimi chémia, ktorá funguje nielen pred kamerou. Bol to aj jeden z hlavných dôvodov, prečo sme sa rozhodli takto obsadiť aj náš film. Som veľmi rád, že sa nám podarilo k nim pridať aj pani Vášáryovú, pre mňa to bol splnený sen. Vždy som chcel spolupracovať s hercami z našej legendárnej generácie a vážim si, že pri tomto filme sa mi to splnilo. Bola to pre mňa určite jedna z najkrajších pracovných skúseností. Ich práca pred kamerou je pre mňa definícia profesionality a talentu, zároveň každá z nich má v sebe obrovskú pokoru, čo mi je nesmierne sympatické,“ vyznal sa zo svojich pocitov Kroner.

Do filmu sa tvorcom podarilo obsadiť množstvo známych mien. Hviezdne herecké obsadenie ženských postáv dopĺňa rovnako výnimočná zostava hercov, v hlavných úlohách uvidíme Jána Koleníka, Tomáša Maštalíra, Mareka Majeského, Jakuba Prachařa a Jiřího Bartošku. Adriana Kronerová mala pri ich obsadzovaní pred sebou neľahkú úlohu. „Ako scenáristka som jednotlivé postavy už väčšinou priamo písala na konkrétnych hercov. Ako producentka som si ani nechcela predstavovať alternatívne riešenie, keby to s obsadením týchto hercov nevyšlo, ale našťastie všetko vyšlo, čo bol taký malý zázrak, lebo herci nielenže súhlasili, ale mali aj v danom termíne čas. Aj keď zladiť ich pracovné povinnosti tak, aby sa všetci stretli na pľaci v ten istý deň a ešte k tomu v Tatrách, naozaj nebolo jednoduché. Keď sme ich potom s režisérom videli spolu v priestore, hovorili sme si, že točíme naše Ocean’s Eleven (Dannyho jedenástka), lebo tam tiež bola taká vysoká koncentrácia hereckých hviezd na meter štvorcový,“ zaspomínala Kronerová. 

Hudbu k filmu napísal Marián Čekovský. A ani jeho výber nebol náhodný. „S Čekym spolupracujeme už skoro 10 rokov. Vo filme Lóve sme mali iba jednu jeho pesničku, ale pre Lokalfilmis už robil celú veľkú orchestrálnu komponovanú hudbu s výbornými muzikálovými číslami, takže naša spolupráca už má svoju históriu. Sme s ním naladení „na rovnakú vlnu“ a bolo naozaj úžasné sledovať ho pri práci na tomto filme, lebo veľkú časť hudby komponoval priamo u nás v štúdiu, kde sme mu premietali jednotlivé scény. Hudba je v žánri romantickej komédie veľmi dôležitá a má tiež svoje presné pravidlá. Tým, že na Slovensku tento žáner nemá svoju tradíciu, bola to svojím spôsobom priekopnícka cesta, ktorú si museli spolu s režisérom prejsť, ale podľa mňa výsledok naozaj stojí za to,“ vysvetlila svoje rozhodnutie zaangažovať ho Kronerová.

Komédia sa natáčala v zimnom prostredí Vysokých Tatier, kde počasie dokáže byť niekedy nevyspytateľné. Prispôsobiť tomu museli najmä scény v exteriéroch. „Bolo to dosť náročné. Musím priznať, že sme mali veľké šťastie na počasie, ale je pravda, že v Tatrách sa mení počasie každú polhodinu. Museli sme konzultovať s meteorologickou stanicou, niekedy naozaj každých pätnásť minút. Stávalo sa, že sme museli točiť iné scény ako tie, ktoré boli naplánované, dokonca sa presúvali celé obrazy na iné natáčacie dni kvôli počasiu. Niektoré scény sme museli aj dvakrát odložiť na iný deň, lebo prišla hmla, silné sneženie a nebolo možné dokončiť scénu,“ konštatoval režisér a prezradil aj to, prečo bola dôkladná príprava jednotlivých scén pred natáčaním naozaj kľúčová: „V interiéroch to nebolo oveľa ľahšie, keďže sme točili za plnej prevádzky hotela, ktorej sme sa museli prispôsobovať. Točili sme preto často neskoro v noci, alebo skoro ráno. Myslím, že naša dôkladná príprava bola kľúčová na to, aby sme zvládli flexibilne meniť natáčací plán podľa počasia a efektívne točiť jednotlivé scény. Natáčanie v takých podmienkach je vždy o kompromisoch a prioritách, ale ako som spomínal, prialo nám šťastie, z čoho mám radosť. Verím, že to bude na výsledku vidieť.“

Ako to už pri romantických komédiách býva zvykom, pri natáčaní nechýbali ani rôzne vtipné momenty a situácie. O jednu takú sa postaral živý medveď. „Ťažká scéna na zrealizovanie bola scéna s medveďom. Potrebovali sme pekné počasie bez sneženia, zrovna v ten deň však silno snežilo a bola hmla. Mali sme asi pol hodinu v relatívne dobrom počasí na natočenie medveďa, ktorý nikdy v živote nevidel sneh. Povedali nám, že buď sa mu to bude páčiť a už ho nedostaneme preč, alebo naopak, sa mu to nebude páčiť a budeme mať iba jeden pokus. Medveď sa volal Hugo a bol to český medveď, ktorý natočil už pár filmov a seriálov, našťastie sa mu u nás páčilo. Vtipné bolo, že keď sme chceli, aby sa postavil na zadné nohy, povedali nám, že na to je príliš tučný a že by sa musel pridržiavať nejakého stromu, keby mal stáť. Celkovo bolo okolo neho toľko obmedzení a požiadaviek, že vo filme s toľkými hereckými hviezdami by ma nikdy nenapadlo, že jediný, kto bude mať nejaké herecké maniere bude práve medveď,“ zažartoval režisér.

Okrem scenáristky, producentky a režiséra pri tvorbe snímky Šťastný nový rok zohrala dôležitú úlohu aj štylistka. Keby nebolo šikovných rúk Sandry Žigovej, film by nemal ten správny vizuálny zážitok. Ani ona to však nemala pri natáčaní v horách ľahké, ako sama v rozhovore priznala: „Kedže kostýmy závisia od lokácie a tie sme striedali často, striedate často aj kostýmy. Veľakrát sa k roztočenému kostýmu ešte vraciate na inej lokácii, je preto nutné mať detailne vypracovaný kostýmový scenár. Vstávalo sa bežne veľmi skoro ráno a často sme točili aj v noci. Je to ťažká práca, ale aj veľmi krásna, lebo som svedkom a súčasťou vzniku niečoho kreatívneho.”

Z filmových ukážok a fotografií zo zákulisia natáčania je zjavné, že každá z hlavných hrdiniek má svoj vyhranený štýl, ktorý vychádzal z charakteru každej postavy, podrobne naštudovanom scenári a vzájomných konzultácí medzi štylistkou Sandrou Žigovou a scenáristkou Adrianou Kronerovou. „Štýl kostýmov jednotlivých postáv vyplýval z ich charakterov vo filme - každá ma nejaký život, osobnosť, ktorá ovplyvňuje štýl obliekania. Tak napríklad Táňa Pauhofová je učiteľka tanca, má umeleckého ducha, má štylizovaný šatník, romantický a avantgardný. Antónia Lišková je zase mama, praktická, má rada jednoduché veci, škandinávsky štýl, chladné farby. Zuzana Norisová má cukríkový šatník, veci nápadné, ligotavé, dobre sa cíti v zlatej a čiernej. Gabriela Marcinková je väčšinu roka v horskom hoteli, prispôsobuje sa trošku prostrediu s náznakom uniformity, napríklad v zemitých farbách, ale stále je u nej dôležitá ženská silueta. Emília Vášáryová je dáma, oblieka sa do elegantných farieb ako červená, tmavomodrá, šatník je klasický, podporujúci jej krásu a pôvab,” priblížila svoju prácu Žigová.

Komédia Šťastný nový rok prináša príbeh plný zvratov, emócií, komických a romantických situácií a je cielená hlavne na ženy, ale nielen na ne. „Robili sme ho tak, aby si ho chceli pozrieť spolu kamarátky, matka s dcérou alebo vnučkou, ale aj ženy so svojimi partnermi a aby z toho mali dobrý pocit všetci zúčastnení. Je to také malé zastavenie sa v dnešnom vystresovanom svete plnom negatívnych informácií a pripomenutie si toho, že v živote existujú aj pekné veci a že aj dospelý človek by si mal niekedy dovoliť čistú radosť. Inak sa svet naozaj zblázni,“ uzavrela rozhovor s úsmevom Adriana Kronerová.