Konflikt v susedstve EÚ odhalil jej slabiny

Za rokovacím stolom  

Vladimír Bilčík (Spolu-OD), ktorý k tejto téme vystúpil aj v pléne EP, uviedol, že boje v Náhornom Karabachu sú dôkazom toho, že v susedstve EÚ môže rýchlo vzplanúť akýkoľvek zamrznutý konflikt. Pripomenul, že nie je to jediný zamrznutý konflikt v postovietskom priestore a v susedstve EÚ. Podľa neho je dôležité, aby sa všetky takéto spory riešili za rokovacím stolom. EÚ v tom môže pomôcť cez svoje členské krajiny, ktoré sú súčasťou Minskej skupiny pôsobiacej v rámci OBSE.

"Musíme upriamiť politickú pozornosť na tento konflikt, ktorý nebol na radare Únie v posledných rokoch, hoci existovali náznaky, že k tomu môže dôjsť," uviedol Bilčík.

Potreba riešenia od iných krajín 

EÚ z hľadiska vojenského riešenia nemá páky, ako do tohto sporu zasiahnuť a pre deeskaláciu napätia môže konať iba politicky a diplomaticky. Aj preto, aby boje na tomto území neprerástli do širšieho regionálneho konfliktu, lebo v pozadí bojov cítiť nepriamu účasť Turecka a Ruska.

EÚ má podľa Bilčíka voči Turecku a Rusku potrebné hospodárske aj politické páky, cez ktoré musí konať dôraznejšie a prispieť k tomu, aby sa súperiace strany vrátili za rokovací stôl. Zároveň konštatoval, že Únia stráca vplyv na dianie v Sýrii a Líbyi a teraz to cítiť aj na Kaukaze. "Potrebujeme silnú európsku politiku v našom susedstve," povedal Bilčík.

Turecko ako člen EÚ? 

Turecko podľa neho pomáha živiť konflikt v Náhornom Karabachu, Únia by voči nemu mala určiť jasné "červené čiary". Europoslanec sa domnieva, že Turecko nemá v najbližšej budúcnosti šancu stať sa členom EÚ a preto s touto krajinou treba rozvíjať vzťahy na základe aktuálnych tém, ako sú migrácia a obchod.

Aj europoslanec Robert Hajšel (Smer-SD) je znepokojený eskaláciou napätia v kaukazskom regióne. Podľa neho je neskoro a zbytočné riešiť, kto vyvolal tento konflikt. Potrebné je podporiť výzvy pre všetky zúčastnené strany, najmä pre Arménsko a Azerbajdžan, aby zastavili akékoľvek boje, keďže ich obeťou sú aj civilisti. "Musíme vyzvať regionálne veľmoci, hlavne Turecko, že ak vstupujú do tohto konfliktu, tak len na diplomatickej úrovni," uviedol Hajšel.

EÚ má pri Karabachu jasný postoj 

Podľa poslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) je postoj EÚ v rámci tohto konfliktu jasný — ukončenie bojov a diskusie o dlhodobom mierovom riešení situácie s pomocou Minskej skupiny. "Chceme, aby Únia bola silný geopolitický hráč, aby sme krízy v našom susedstve, ktoré sú hrozbou aj pre bezpečnosť EÚ, dokázali riešiť. A teraz sa ukazuje, že nemáme silu," konštatoval Šimečka.

Spochybňovanie suverenity 

Na druhej strane podľa neho slabosť EÚ vyvažuje turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý popri budovaní domácej diktatúry ukazuje aj mocenské chúťky v zahraničí a širšom regióne. Politika Turecka naráža na záujmy EÚ v Líbyi a Sýrii, spochybňuje územnú suverenitu členov EÚ vo východnom Stredomorí a teraz je citeľná aj pri sporoch medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

"Únia potrebuje posilniť svoje schopnosti v zahraničnej politike, svoju jednotu a prijať dvojtretinové hlasovanie v Rade EÚ v oblasti zahraničnej politiky," uzavrel Šimečka.