Vyplýva to z prvej správy EÚ o korupcii v európskom bloku, ktorú dnes zverejnila eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová. Informovali o tom agentúry AP a Reuters. Podľa dokumentu štáty EÚ v uplynulých rokoch prijali veľa opatrení v rámci boja proti korupcii, ale bez výraznejšieho úspechu. To znamená, že musia toho urobiť ešte viac.
Komisárka vo svojom vyhlásení konštatuje, že korupcia podkopáva dôveru obyvateľov EÚ v demokratické inštitúcie a v zákon, škodí ekonomike a znižuje daňové príjmy štátov. "Členské štáty v predchádzajúcich rokoch podnikli veľa krokov v boji proti korupcii, ale dnešná správa ukazuje, že to ani zďaleka nestačí," vyhlásila Malmströmová.
Podľa prieskumu Európskej komisie korupciu považuje za problém takmer polovica z firiem, ktoré podnikajú v EÚ a čoraz viac obyvateľov bloku sa domnieva, že sa situácia stále zhoršuje. Táto správa stavia EÚ, ktorá je často vykresľovaná ako jeden z "najčistejších" regiónov z hľadiska korupcie, do nelichotivého svetla. Medzi podnikateľmi je napríklad rozšírený názor, že jediná cesta k úspechu vedie cez politické konexie.
Skúsenosti podnikateľov s korupciou sú v jednotlivých štátoch rozdielne. Takmer všetky firmy v Grécku, Taliansku a Španielsku uviedli, že korupcia je v ich krajine rozšírená. Naopak, v Dánsku, Fínsku a Švédsku je podľa správy EÚ korupcia zriedkavá.
Tento výsledok sa zhoduje s indexom korupcie, ktorý zostavila spoločnosť Transparenty International (TI). Podľa TI spomedzi štátov EÚ má najväčšie problémy s korupciou Grécko, najmenej skorumpované je Dánsko. Najčastejšie sa s korupciou stretávajú stavebné firmy, ktoré sa uchádzajú o vládne tendre. Takmer 8 z 10, teda skoro 80 týchto firiem, sa sťažovalo na korupciu.
Celkovo, 43 % firiem v EÚ považuje korupciu za problém. Komisia odhaduje, že ekonomika bloku tak ročne prichádza o 120 miliárd eur, čo zodpovedá dvojnásobku výkonu rumunskej ekonomiky. Obyvatelia EÚ sú tiež presvedčení, že príliš tesné väzby medzi firmami a politikmi vedú ku korupcii. Až osem z desiatich respondentov zastáva tento názor.
"Problémom Európy nie sú ani tak menšie úplatky ako také, ale väzby medzi politikmi a priemyslom," uviedol Carl Dolan z TI. "Odmenou pre politikov za uprednostnenie firiem pri rozdeľovaní kontraktov alebo zmeny v legislatíve sú skôr pozície v súkromnom sektore po ich odchode z politiky, ako úplatok," dodal.
Komisia v tejto súvislosti odporúča zlepšiť a zdvojiť kontrolu pri presadzovaní jednotlivých návrhov.
Autor: Redakcia Netky
