Už len keď sa vysloví slovo čakanie, viacerým, ba možno dokonca väčšine, sa v tvári objavuje zamračený výraz a netrpezlivosť sa vopred ohlasuje na návštevu. Je to akási diagnóza ľudstva, obzvlášť súčasného, že neznesieme, keď musíme niečo očakávať, lebo čo potrebujeme a chceme, by sme najradšej získali v priebehu sekundy.
Jeden nenavštevuje lekára, lebo sa mu nepáči predstava čakania, druhý zasa hľadá všelijaké iné skratky v žití, len aby sa vyhol pre neho zbytočnému času strávenému len túžobným posúvaním sa do budúcnosti.
Veru, vieme si zaraz vymyslieť hoc aj tisíc lepších a na pohľad užitočnejších činností, lebo čakanie, to sa nám zdá akési lenivé. Bez práce. Len sedieť, nemo zízať a dúfať, že snáď potom. Možno zajtra, azda pozajtra.
Čakanie na Boha je o to úmornejšie, že je o Ňom všeobecne známe, aký je a že vonkoncom nič Mu nie je nemožné. Môže urobiť čokoľvek a kedykoľvek, tak prečo otáľa? Navyše vyvstáva otáznik, aká je naša úloha v čakárni a či vôbec dajaká existuje.
Šimon
Bol jeden muž, volal sa Šimon. Vyrastal tak, ako vyrastali i jeho ostatní vrstovníci v Izraeli, nenašli by ste na ňom známku niečoho, čo by pri očnom kontakte vyrazilo dych. Pracovitosť sa mu nalepila na päty, to áno, ani horkokrvnosť ho neminula. Bol vášnivý, vedel sa rozohniť a k učeniu z Biblie mal tiež blízko. Dopočul sa z Písma, že raz sa na zemi objaví Boží syn, ktorý zmení nielen srdcia, ale aj celú históriu, ale priveľmi si tým myseľ nezaťažoval.
„To tak skoro nebude,“ vravieval si sám pre seba a radšej sa venoval rodine aj loveniu rýb, ktoré zabezpečovalo poživeň.
Zrelý muž
V istom čase, Šimon bol už považovaný za zrelého muža, vystupoval na verejnosti Ježiš. Vyjadroval sa zvláštne, až priveľmi múdro a ešte sa aj chyrovalo, že činí všelijaké podivnosti. Niežeby to Šimona vôbec nezaujímalo, ale roboty bolo vyše hlavy.
„Chlapci, musíme loviť, do rána času dosť,“ povzbudzoval svojich súdruhov, lebo sa snažili už hodiny, ale úlovok nedostali ani jeden. Úsilie pokračovalo až do svitania, vtedy to už i chudák Šimon vzdal a niet sa ani čo čudovať. A vtom, sčista-jasna, objavil sa na rovnakom mieste i preslávený Ježiš, ba čo viac, pozeral sa priamo na neho a prikázal:
„Skús to ešte raz, neprestávaj loviť.“
Šimon sa síce začudoval, ale poslúchol, akosi vycítil, že pokiaľ by mal voči niekomu zachovať poslušnosť, tak potom voči Ježišovi. Chlapi spustili siete a nabrali plno, naozaj plno rýb. Šimon sa preľakol, dopadla na neho bázeň a odrazu sa zatúžil dakde skryť.
Ježiš mu ale nie a nie dať pokoj, priblížil sa k nemu a opäť skúmavo hľadel, čosi mal na jazyku.
„Odíď odo mňa,“ predbehol ho Šimon, „ja nie som dobrý človek. Som priveľmi hriešny.“
„Neboj sa,“ upokojil ho Boží syn láskavo. „Od tejto chvíle budeš loviť nie ryby, ale aj ľudí.“
A tak i bolo. Dostal i nové meno, od toho okamihu ho poznali ako Petra a jeho cesta za splnením všetkého, čo pre neho Boh nachystal, bola nielen dlhá, ale i tŕnistá. Viedla naprieč učením sa, tichým nasledovaním, zahanbujúcimi prešľapmi, nesmiernou bolesťou a sklamaním, oplakávaním straty, až konečne, konečne robil to, k čomu bol povolaný. Jedna jeho kázeň prilákala niekoľko tisíc, ľudia sa húfne obracali k Bohu, celá spoločnosť sa presvetlila.
Mohlo by vás zaujímať: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE Šesť vecí, ktoré by sme mali vedieť o živote
Oplatilo sa mu čakať, a ešte ako! Nebyť dlhého obdobia predtým, nečítalo by sa v Biblii o mužovi, čo položil základ prvej cirkvi.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies