Lajčák: EÚ upozornila kosovskú vládu, že koná v rozpore s medzinárodným právom

To uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Lajčák po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci pripomenul, že po tom, ako sa európski diplomati v novembri venovali iba Bosne a Hercegovine, teraz sa ich pozornosť upriamila na daný región ako celok.

"Zdôraznili sme kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu EÚ pri transformácií tohto regiónu," spresnil minister a dodal, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny západného Balkánu pokračovali v nastolenom reformnom procese.

Podľa jeho slov poukázali viaceré členské krajiny EÚ na to, že aktivity kosovskej vlády nie sú v súlade s medzinárodnými pravidlami. V rozpore s platnými dohodami je napríklad zavedenie stopercentnej dane na tovar zo Srbska či Bosny a Hercegoviny a tiež snaha Prištiny vytvoriť kosovskú armádu.

Na otázku, aký je postoj EÚ k uvedeným krokom Prištiny, Lajčák odpovedal, že Brusel má konkrétne výhrady. "V tej prvej veci sa vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Federica Mogheriniová a eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn jednoznačne vyjadrili, že daň treba okamžite odvolať, pretože nemá opodstatnenie," uviedol.

Another #EU joke for you #Kosovo:
- EU has no time to deal with your damn #VisaLib - internal problems, elections...! - Same EU has a lot of time & energy to deal w. your 100% taxes & your #KosovoArmy - EU even thinks that those two are "problems" of global importance! @euKosovo

— Alban K (@APatricius) December 10, 2018

Čo sa týka vytvorenia kosovskej armády, to podľa Lajčáka patrí skôr do kompetencií NATO. Zároveň však pripomenul, že EÚ má aj v tomto jasné stanovisko, že takéto záležitosti musia prebiehať len v súlade s ústavou a zákonmi a musia mať tiež podporu medzinárodných spojencov, čo v tejto chvíli Kosovo nemá.

"Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ, v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

V prípade Macedónska podľa neho platí, že ak krajina splní potrebné podmienky, tak v júni 2019 dostane pozvánku na otvorenie prístupových rokovaní.

Šéfovia európskych diplomacií vyhodnotili aj stav vzťahov s Iránom, kde EÚ na jednej strane silne podporuje zachovanie platnosti jadrovej dohody (JCPOA) a na druhej strane jednomyseľne kritizuje Teherán za vývoj balistických rakiet, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami Iránu.

Ministri zahraničných vecí sa v Bruseli zaoberali aj situáciou vo Venezuele, pričom padol návrh vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. EÚ podporuje hľadanie politického mierového riešenia krízy v tejto krajine obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti.

"Hľadáme tiež spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine," skonštatoval Lajčák. Z ostatných tém sa Rada ministrov venovala obsahovej príprave januárového ministerského zasadnutia Európskej a Africkej únie, prijala závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi, ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti.