Legenda hovorí, že jej kniha odštartovala občiansku vojnu v Amerike

Harriet Beecherová-Stoweová má právo pýšiť sa tým, že jej román si získal takú pozornosť, až sa stal najpredávanejšou knihou v Amerike. Udialo sa tak v 19. storočí. Reč je, ako inak, o knihe Chalúpka strýčka Toma, do nej Harriet zakonponovala hlbokú myšlienku. Premyslene prepracovaný silný odkaz vychádzal z hodnôt kresťanstva a tie jej už odmalička vštepoval jej otec, v rámci krajiny známy kazateľ, Lyman Beecher. Odlišnosť od vrstovníkov sa prejavila už v útlom veku, zaujímalo ju totiž čokoľvek, čo súviselo s teológiou a sociálnou prácou.

Všetko to zapríčinilo sťahovanie
Jej otec vzal príležitosť niesť zodpovednosť za teologický seminár, a tak sa celá rodina presťahovala do Cincinnati. A tam, uprostred zmien, ktoré sa prirodzene spájajú s navyknutím si na nové prostredie, prvýkrát dostala pohľad na otrokov na úteku. Vďaka priateľom a ich rozprávaniu a neskôr aj osobným návštevám sa presvedčila, že život pre černocha na Juhu nie je vôbec rozprávkovo pekný. Skúsenosť za skúsenosťou v nej prebúdzala odpor, napokon sa dostavil impulz a s ním aj prvotné uvažovanie o napísaní knihy. Povzbudila ju k tomu jej švagriná, tá jej priamo navrhla, aby spísala hrôzu, ktorá je spätá s otroctvom.

Harriet Beecherová-Stoweová 

Niečo neslýchané!
Harriet si dala povedať, a tak vznikla oná Chalúpka strýčka Toma. Úsilie splodilo neočakávaný výsledok, v priebehu jediného roka sa predalo 300-tisíc výtlačkov a v tej dobe to bolo čosi nemysliteľne vzrušujúce. Román sa tiež poctil tým, že slúžil ako predloha divadelnej hry G. L. Aikena, ktorá sa divákom predstavovala tak pred vojnou, ako aj po jej skončení.

Harriet verila svojmu názoru natoľko, že sa ho nebála predložiť verejnosti ani vtedy, keď sa všetka moc sústreďovala do rúk mužov. Verila, že ľud si má byť rovný a to bez ohľadu na farbu pleti a otvorene kritizovala akýkoľvek rasový predsudok.

Na boj, ktorý započala, nepotrebovala zbraň vytvorenú človekom, ani sa nerozkrikovala, ani nijako inak neodpovedala na nenávisť nenávisťou. Rebéliou jej bolo písanie, ním sa vyjadrila, ním prispela k dobru a ním ukázala aj ďalším a ďalším nespokojencom, že aj literatúra má dostatok síl, aby zbúrala aj ten najtvrdší múr.