Lekár z Lombardie hovorí o utrpení spôsobenom koronavírusom, o zomieraní a viere v Boha

Všetko je nedokončené
Práca na niekoho počká, na iného nie. Príjem sa buď znižuje, alebo sa úplne vytráca. Predošlá dilema niekam ustúpila a riešenia sú ďaleko v nedohľadne. Zdravie je nepevné, raz je, potom zasa nie je. Priateľstvá sa zúžili na oblasť virtuálneho sveta, v tom reálnom by im hrozilo nebezpečenstvo. Včerajšie vášne, romantické sľuby a pomery? Tie nevedno, či sa obnovia, či pre nich v zajtrajšku bude miesto.

A v tom všetkom sa objavuje niečo také krásne, bolestivé, a predsa krásne, že to núti zadržať dych a vyliať tichú slzu. Veď je to život uprostred smrti, nádej uprostred tragédií. Je to Boh.

Ani v tej najhoršej nočnej more
Julian Urban je 38-ročný lekár. Ako taký už zjavne musel vidieť utrpenie, ale nič z toho, čo mu minulosť ponúkla, sa nevyrovná nepredstaviteľnej temnote uplynulých týždňov.

Kým na začiatku vykonával povolanie, ktorému sa rozhodol zasvätiť život, koronavírus to zmenil a obrátil ho k niečomu inému. Stal sa z neho akýsi triedič, ktorého úlohou je vybrať pacienta vhodného pre smrť a toho, za ktorého sa azda ešte oplatí bojovať.

Až doteraz
On i jeho kolegovia sa hlásili k ateizmu. Veď veda v jeho očiach vylúčila existenciu Boha, a preto so smiechom hľadel na matku i otca, ktorí navštevovali kostol.

Potom ale do nemocnice vstúpil 75-ročný pastor. Na okolie hlboko zapôsobil, pretože hoci mal i on vážne dýchacie ťažkosti, nezabúdal na pokoj a pomáhal iným. Sprevádzala ho Biblia, z nej predčítal zomierajúcim a venoval im i láskavé držanie za ruku v poslednej minúte.

Limity
Lekár si v dôsledku epidémie priznal, že z ľudského hľadiska skúsil všetko a že nie je všemohúci. Ako človek má limity a nie je schopný ovládať príchod a ani odchod zo sveta. S kolegami začal v pravidelných intervaloch viesť rozhovor o Bohu a napokon sa v jednote vzdali niekdajšieho ateizmu.

„Uvedomili sme si, že tam, kde končí to, čo človek môže urobiť, máme zrazu veľkú potrebu a začali sme od neho žiadať pomoc, kedykoľvek sa nám naskytlo pár voľných minút. Rozprávame sa medzi sebou a nemôžeme uveriť, že napriek tomu, že sme zarytí ateisti, teraz každý deň hľadáme pokoj a žiadame Pána, aby nám pomohol vytrvať, aby sme sa mohli starať o chorých," hovorí lekár.

Čoskoro ho budeme nasledovať
Pastor podľahol chorobe a jeho duch odišiel do neba. Lekár (a nielen on), vďaka jeho prítomnosti objavil pokoj, v ktorý si ani nedovolil dúfať.

„Pastor odišiel k Pánovi a čoskoro ho budeme nasledovať, ak to bude takto pokračovať. Nebol som doma už 6 dní, neviem, kedy som naposledy jedol, a uvedomujem si svoju neužitočnosť na tejto zemi a chcem venovať aj môj posledný dych pomoci ostatným. Som šťastný, že som sa vrátil k Bohu, hoci som obklopený smrťou a utrpením."