Les šokuje – stromy ponúkajú aj návod, ako sa dostať z krízy

Jednotlivci zväčša myslia najmä na seba a svoje záujmy. Je dobré brať si príklad zo stromov, ktoré spolu komunikujú a nesprávajú sa voči sebe nepriateľky, ale si pomáhajú. Ak si budeme navzájom nápomocní, budeme mať aj väčšiu radosť zo života.

Zhon a konzum

Konzumný spôsob života nás už vytesnil do vlastného sveta. Často je to ako boj o prežitie v betónových džungľách, kde sa nepozerá na svoje okolie, ale ide sa hlava-nehlava, za úspechom.

Potreba zdravia

No naším spoločným záujmom by malo byť zdravé prostredie - či už ekologického, alebo vzťahového pohľadu. Navyše, keď vidíme, ako si navzájom v prospech vlastného bytia a zdravia vedia pomáhať stromy. V príspevku je dokonca výzva na malý trik, ktorý pomôže aspoň k tomu, aby sme sa lepšie cítili: Usmievať sa, každého slušne pozdraviť či športovať na čerstvom vzduchu.

Sieť pomoci

Kanadská vedkyňa Suzanne Simardová, ktorá prišla na to, že stromy medzi sebou komunikujú a pomáhajú si navzájom, vysvetlila, akou inšpiráciou je les pre nás ľudí, ktorí sa považujú za najviac inteligentných vo vesmíre. „Pod povrchom lesov existuje skrytý svet nespočetných biologických ciest, ktoré stromy spájajú a umožňujú im komunikovať a ktoré umožňujú lesu fungovať ako jeden organizmus,“ zdôraznila vo videu na ted.com.

Vraj sa zbláznila

Ona sama túžila po tom, aby si overila zistenie vedcov o odovzdávaní si uhlíka z jedného stromu na druhý. „Stromy v lese si môžu pod zemou vymieňať aj informácie,“ povedala s dôvetkom, že niektorí si mysleli, že sa zbláznila. Preto sa jej ťažko zháňali peniaze na výskum.

Dôležitý pokus

Vysadila 80 stromov troch druhov. „Brezy papierovej, duglasky tisolistej a tuje riasnatej. Usúdila som, že breza a duglaska budú spojené podzemnou sieťou, kým tuja nie. Tá bola vo svojom vlastnom svete,“ vysvetlila Simardová. Na svoj pokus potrebovala napríklad lepiacu pásku či vrecia, ale aj scintilačný detektor, mikroskopy či hmotnostný spektrometer. „A potom prišiel na rad skutočne nebezpečný materiál: striekačky plné oxidu uhličitého s rádioaktívnym izotopom 14C a nejaké tlakové fľaše oxidu uhličitého so stabilným izotopom 13C,“ objasnila.

Sú sociálne?

Hypotéza znela, že stromy fotosyntézou načerpajú kysličník uhličitý a vytvorené cukry pošlú do koreňov. „A možno, hypoteticky, presunúť ten uhlík pod zemou svojim susedom,“ doplnila Kanaďanka hypotézu, ktorá sa jej potvrdila.

Prvá časť vyšla

„Prišla som k prvému vaku s brezou a dala som ho dolu. Prešla som Geigerovým počítačom ponad jej listy,“ vysvetlila, že videla, ako si breza spracovala plyn. Ale nasledovaa nevyhnutnosť overiť, či si navzájom pomohli. Milovníčka lesa moment, keď z druhého stromu sňala zatienenie, opísala priam poeticky.

Pomáhajú slabším

Ukázalo sa, že strom naozaj pomohol tomu, ktorý mal fotosyntéze umelo zabránené. „Prešla som Geigerovým počítačom ponad jej ihličie a počula najkrajší zvuk. Bol to zvuk hlasu brezy hovoriacej k duglaske a breza sa pýtala: ,Hej, môžem ti pomôcť?´ A duglaska nato: ´Áno, môžeš poslať nejaký svoj oxid uhličitý? Pretože niekto cezo mňa prehodil tieniacu látku.´“

Vzájomná závislosť

Dodala, že pokus teda potvrdil, živú komunikáciu brezy a duglasky. „Ukázalo sa, že v tomto období, v lete, breza posielala viac uhlíka duglaske ako duglaska breze, najmä ak bola duglaska zatienená. Následne, pri neskorších experimentoch, sme zistili opak: duglaska posielala viac uhlíka breze, ako breza duglaske. Duglaska totiž stále rástla, kým breza už bola bezlistá. Takže sa ukázalo, že oba druhy boli vzájomne závislé, ako jin a jang,“ uzavrela.

Vedkyňa je presvedčená, že toto zistenie by malo motivovať aj ľudí, aby si navzájom viac pomáhali a mysleli aj na tých slabších. Stromy navzájom cítia až tak sociálne a pomáhajú si, že by to mohlo čiastočne nakaziť aj dnešnú konzumnú spoločnosť. "Čím silnejšie je spoločenstvo, tým lepšie sa darí jednotlivcom," dopĺňa sa vo videu.