PARÍŽ - Genocída v Rwande v roku 1994 sa zapísala krvavými písmenami do dejín tohto afrického štátu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron poveril počas dnešného dňa skupinu historikov a výskumníkov, aby objasnili podil Francúzska na tomto čine proti ľudskosti.
Po tejto udalosti totiž došlo k zhoršeniu vzťahov medzi oboma krajinami, čo sa prezident Macron pokúša napraviť.
"Experti za pomoci dokumentov z francúzskych archívov budú mať na starosť vyšetriť obdobie z rokov 1990 až 1994 s cieľom zanalyzovať úlohu a zapojenie Francúzska do udalostí v Rwande z tohto obdobia," dodal.
Prezident Rwandy, Juvénal Habyarimana, prišiel o život v apríli 1994, keď jeho lietadlo zostrelili počas letu. Tento čin spustil následnú 100 dní trvajúcu masakru. Zomrelo pri nej cez 800 000 menšinových Tutsiov a umiernených Hutuov. Rwanda dlho vinila Francúzsko zo spoluúčasti na tejto genocíde, ktorej sa malo dopustiť podporou režimu Hutuov, výcvikom vojakov a militantov, ktorí neskôr v Rwande vraždili.
Paríž odmieta akúkoľvek spoluúčasť na tomto krviprelievaní, ktoré viedlo najprv k ochladeniu vzťahov a následne k trojročnému prerušeniu diplomatických stykov. Za posledných 10 rokov sa však troch upokojili.
V Kigali, hlavnom meste Rwandy, sa bude 7. apríla konať spomienková slávnosť k obetiam genocídy. Už to bude 25 rokov od tohto až priam neľudskému činu. Francúzsky prezident macron však pozvanie na slávnosť odmietol. Vyvolal tým len sklamanie a pohoršenie medzi ľuďmi, ktorí rwandskú genocídu prežili.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies