Mal taký talent, že len čo začal spievať, utíšila sa búrka

Každý potrebuje istotu, že ak ho život zbičuje a vymláti z neho dušu, bude sa môcť skryť niekde v bezpečí a zostať tam, až kým pohroma trochu neustane.

Vraví sa mu...
Nie je to len tak hocjaké miesto, má aj svoj názov. Vraví sa mu domov. Áno, nezaobíde sa bez neho nikto a nájsť ho je dar. Nesúvisí to totiž s adresou bydliska, domov je všade tam, kde po otvorení dvier čaká milujúci človek s otvorenou náručou a nulovou výčitkou.

Podobne to vidí aj spisovateľ Charles Martin, ktorý napísal fenomenálnu knihu Dlhá cesta domov. Kto ju prehliadne a nedá jej šancu, ochudobní sa o zážitok, ktorého chuť sa nezmaže až do konca života.

Talent
Cooper síce zažil ako dieťa tragédiu, ktorá ho obrala o matku, nemusel však trpieť samotou. Jeho otec mu vynahrádzal aj chýbajúcu časť rodiny, miloval ho tak, že strhnúť mu celé nebo k nohám, by bola pre neho samozrejmosť.
Často sa cestovalo, pretože otec bol potulný kazateľ, ktorý chodil tam, kam ho Boh zavolal. A hudba, och, ňou dýchal každučký kúsok srdca i tela. Pravdaže, uprednostňoval sa gospel, ktorého cieľom je vravieť o veľkosti stvoriteľa.
Aj Cooper je hudbou prešpikovaný, ale zistil to až vďaka búrke.

Bol to čudný večer. Otec mal kázať, ľudia netrpezlivo sedeli a čakali, aký odkaz z Biblie zazneje do života a akú zmenu v ňom spôsobí. Stan bol plný na prasknutie, všetko naplánované do posledného detailu. Ale strhla sa búrka, a s ňou na zem dopadol aj ťažký lejak. Publikum sa ustrašene obzeralo, nastal krik a hurhaj. A Cooper cítil volanie, srdce mu tĺklo, hľadel na klavír.
„Daj to zo seba von," povedal mu otec.

Poslúchol.
Upokojil sa, nadýchol a rozospieval sa. A len čo to urobil, nebo utíchlo, poslucháči žasli a Cooper vstúpil do toho, čo bolo jeho osudom.

Odchod
Kým chlapec rástol, všeličo sa od otca naučil. Čím bol starší, tým väčšia nezávislosť sa mu však žiadala. Chcel hudbu robiť po svojom, túžil stať sa hviezdou. Mal v pláne vydať sa za dobrodružstvom a nebol ochotný zniesť odpor. Z domu aj odišiel, otca okradol a škaredo ho okričal pred veriacimi. Blúdil a strácal veci i sám seba. Bojoval so životom aj so smrťou, vyhýbal sa Bohu a naháňal lacný sen o sláve.

Kamkoľvek ale išiel, čokoľvek robil, pamätal si vôňu domova. Cesta za ním bola dlhá a tŕnistá, no predovšetkým úchvatná.
Dlhá cesta domov nie je obyčajný príbeh. Je niečím viac. Charles Martin nie je obyčajný spisovateľ. Je to génius. On je majster slova, dokáže vzbudiť bolesť i nádej a ukázať puto medzi otcom a synom tak ako nikto nikdy pred ním. Je to inšpirujúce čítanie, dojemne krásne a hlboké.