Máločo zraňuje tak ako porušený sľub

Je to naopak
Dôverovať je prejav múdrosti a vyžaduje si to navyše aj obrovskú vnútornú silu. Veď, povedzme si úprimne, nie je ani jeden, ktorý by aspoň raz nebol sklamaný, podvedený či nejako inak ukrátený v oblasti vzťahov. Skutočnosť, že napriek nedobrej skúsenosti sa našla dostatočná pevnosť charakteru a vstúpilo sa do tej istej rieky aj desaťkrát, svedčí o nepokrivení ducha.

Druhy sľubov
Hneď na začiatok sa dá uviesť taký sľub, ktorý by sa mohol označiť a zaškatuľkovať ako ľahko dodržateľný.
 

„Prídem tam zajtra o piatej, dobre?"
 

„Zavolám ti o chvíľu, len vydrž."

Takýto sľub sa väčšinou týka času alebo priestoru a možno nie je až taký dôležitý.

Druhú skupinu zastupuje sľub boľavý. Ten, kto ho vyslovuje, pravdepodobne kdesi v podvedomí tuší, že dodržanie bude náročné, ak nie aj nemožné. Dáva sa vo vzťahu naozaj blízkom, a pokiaľ sa sľúbené nesplní, končí to bolesťou zo zrady.
A nakoniec je tu niečo, čo by mohlo byť definované ako nevinný sľub. Sľubujúci ani len netuší, že sa stane čosi, čo mu zabráni v uskutočnení.

„Budeme navždy spolu."

„Nikdy neprestaneme byť priatelia."

„Vždy budem na tvojej strane."

U Neho je to iné
Výnimku, ktorá vyčnieva, tvorí Boh. Čo On sľúbi, to sa nikdy neporuší. Čo On povie, nikdy neprestane byť pravdivé. Spoľahnúť sa na to môže kedykoľvek a kdekoľvek.

Boh povedal,
že neopustí,
že pomôže,
že pozdvihne po páde,
že kto sa na Neho upína, bude vypočutý.

Hovorí, že nad každým neustále bdie a že vidí akúkoľvek nespravodlivosť, hoci by bola aj skrytá v tom najtmavšom kúte.
Nebude zahanbený ten, kto v Neho verí. Sľúbil, že nikomu nebude nadŕžať, že v jeho pohľade je rovnosť. Jeho láska neprestane, nevyschne a človeka neodpíše, aj keby sa dopustil vskutku hrubého prešľapu. Dal slovo, že aj to najhoršie sa obráti na najlepšie pre toho, kto Ho miluje. Myslím, že Božie sľuby sa sľubujú a Jeho verní sa radujú.