Martin Huba na Masarykovi si podľa vlastných slov váži najmä jeho nadšenie a odhodlanie

Rola sa mu podľa vlastných slov do veľkej miery páčila i preto, že sa vďaka nej mohol intenzívne oboznámiť s Masarykovými myšlienkami.

„Tie myšlienky sú krásne, a keď sa nad nimi trošičku zamyslíte, sú aj veľmi zrozumiteľné a pútavé. No musím priznať, že hĺbku niekoľkých jeho právd, zdanlivo jasných viet, si človek nie vždy v dostatočnej intenzite uvedomí,“ podotkol Huba v rozhovore.

„Je úžasné dozvedieť sa napríklad, že demokracia je vlastne nadväzovanie vzťahov s ľuďmi, pretože ich máte rád - zase sa to zdá ako taká obligátna, banálna veta, ale keď si uvedomíte, čo všetko sa tu pod rúškom tej demokracie skrýva a koľko ľudí sa na ten terminus odvoláva a pritom, ak im je niečo úplne ukradnuté, tak je to práve tá láska k človeku,“ poznamenal herec.

Príprava na spomínanú úlohu bola preňho i napriek bohatým skúsenostiam dosť náročná.

„Ak to totiž chcete zahrať približne tak, aby vznikol dojem, že sú to vaše myšlienky a že vznikajú práve v tej chvíli, keď vás točí kamera, že vám len vtedy prichádzajú na um, tak ten text musíte vedieť skutočne dobre. Na to, aby ste si vstupujúc pred kameru mohli dovoliť ten text nevedieť a veriť, že vám ho tá situácia prinesie, musíte ho mať v sebe vrytý,“ ozrejmil Huba.

„To bolo napokon aj trochu dojemné. Raz sa ma totiž taký chlapec od kamery spýtal, že ‘A ty ten text dostaneš už aj pred záberom, hej?‘ To ma potešilo. V skutočnosti som ho totiž dostal rok pred záberom a aby som dosiahol to, že som mohol tie vety začať považovať za svoje, som sa ho dobrého polroka najmenej tri hodiny denne učil,“ prezradil Huba.

„To je taká malá drzosť začať Masarykove vety považovať za svoje, ale keď už ma osud do tej úlohy natlačil, tak som tú drzosť teda podstúpil,“ dodal.

Výzvou preňho bola i čeština.

„Ani v tej som nechcel spraviť nejakú extra chybu, aj keď Masaryk až tak dobre po česky nehovoril. On v podstate ešte po príchode na univerzitu prednášal po nemecky a až následne v dospelom veku sa naučil česky, aj to tak mierne moravsky a neviem ako, takže ma ubezpečovali, že kritériá na češtinu nemusím mať až také prísne. Dúfam ale, že sme jej veľmi neublížili,“ povedal s úsmevom 75-ročný Bratislavčan.

Na Masarykovi si podľa vlastných slov váži najmä jeho nadšenie a odhodlanie.

„On tou svojou uvzatosťou bol schopný presvedčiť o správnosti toho, čo mienil, aj tých najväčších skeptikov a pritom pri tej svojej razantnosti vždy všetko len doporučoval, no doporučoval tak presvedčivými argumentmi, že si tých ľudí napokon získal. A navyše by som jeho úspech pripísal aj skutočnosti, že to, čo chcel, bolo tak nejako osudovo správne. Preto mu to podľa mňa aj vyšlo. Tu by som spojil takú prirodzenú osudovosť behu sveta s ambíciou ľudí niečo s tým svetom robiť. Ja si myslím, že keby ten jeho cieľ neniesol v sebe nejakú základnú prirodzenosť určitých zákonitostí, asi by sa mu to nepodarilo. On mal skrátka schopnosť vymáknuť alebo postrehnúť, kde je ten počet pravdepodobností pre tú prirodzenosť najväčší,“ priblížil Huba.

Masaryka do veľkej miery považovali za romantika.

„Pritom však priznáva, že je hlavne politik, no tá kombinácia romantizmu a snílka s pragmatickým politikom je neobyčajne vzácna a je vlastne dosť fascinujúce, že na základe absolútne exaktných vecí vytvárate sen. Ono sa zdá, že to nejde dokopy, lebo to, čo ponúkol a prečo sa rozhodol, je ozaj až bláznivý sen. Všetci počnúc Angličanmi cez Američanov až po Čechov mu tú jeho ideu osladzovali, hovorili mu, že je to ozaj len sen a on ten sen bol schopný na základe svojho pragmatizmu zrealizovať. Pekné!“ usúdil známy herec.

Jediné, čo mu podľa jeho slov na Masarykovi celkom nesadlo, bola tvrdosť, s ktorou sa pre túžbu zrealizovať svoj sen vzdal vlastnej rodiny.

„To je trošku drsné a sám myslím, že by som to nedokázal, takže ma to dosť prekvapilo - že si vedel tak chladne uvedomiť, že obetoval jednu i druhú dcéru, dvoch synov a manželku a že sa rozhodol, ako sa rozhodol,“ skonštatoval Huba.

„Je ale ťažké posudzovať. Neboli sme tam, nepoznáme celkom presne okolnosti, môžeme sa len domnievať - o niečom viac, o niečom menej a preboha nechcem to ani z jedného percenta odsudzovať a kritizovať, len ma to trošku prekvapilo. Čo sa však týka jeho uvažovania a myšlienok, tam sa pred 99 percentami môžete len pokloniť. Masaryk mal ten svoj hodnotový systém krásne rozvrstvený a ako málo chýb pri tom množstve činov urobil! Samozrejme, keď niekto musí za deň urobiť tisíc rozhodnutí, niektoré z nich môže byť aj nie najšťastnejšie, ale to by som nechcel nejako extrémne pripomínať, pretože v porovnaní s tým, čo všetko sa mu podarilo, je to zanedbateľné,“ uzavrel.