Mestá a obce ohlásili protesty. Inú možnosť nemáme, tvrdia

Na tlačovej konferencii na Štrbskom Plese to uviedol predseda ZMOS Branislav Tréger s tým, že štrajkovať budú od 1. júla.

„Sme si vedomí, že to nie je najšťastnejšie riešenie, očakávali by sme rokovania so štátom, ale inú možnosť už nemáme. Tlačí nás veľa problémov, ktoré budú existenčné a treba vziať do úvahy, že občania budú s kvalitou života nespokojní. Budeme musieť pristúpiť k úsporným rozpočtovým opatreniam, aby sme zníženie zdrojov vykryli,“ skonštatoval Tréger, ktorý odhadol výpadok samospráv na základe novely dani z príjmov do konca budúceho roka na úrovni 612 miliónov eur.

Avizoval, že samosprávy budú krátiť dotačné schémy, obmedzia voľnočasové aktivity, športové a kultúrne podujatia, ale aj sociálne služby.

„V rámci športu 52 percent nákladov v mládežníckych organizáciách dotuje samospráva. V rámci sociálnych zariadení budú výpadky také, že sa môže štyri- až päťnásobne zvýšiť poplatok za klienta. Budeme mať tiež problém zapojiť sa do čerpania fondov pre absenciu zdrojov na kofinancovanie projektov a korekciu nákladov,“ upozornil predseda ZMOS.

Dodal, že v niektorých prípadoch dôjde k nárastu cien plynu na úrovni 900 percent, do konca roka sa približne o 40 percent zvýšia aj ceny potravín. Práve tieto položky spôsobia rast nákladov napríklad na školstvo.

„Keď bude chcieť rodič umiestniť svoje dieťa do škôlky, tak to už nebude za 15 eur mesačne, ale bude to poplatok na hornej hranici zákona,“ skonštatoval Tréger.

Prijímané zákony sú podľa ZMOS proti praxi a proti ľuďom a mestá a obce čakajú existenčné problémy. Najmä tie s menším počtom obyvateľov budú mať pre zvyšovanie cien energií a dvojcifernú infláciu problém na budúci rok dosiahnuť vyrovnaný rozpočet.

„Okrem energetickej krízy nás čaká komoditná kríza, čo bude mať veľké dôsledky na nás všetkých. Určite sa budú zvyšovať všetky poplatky,“ zdôraznil Tréger.

Prečítajte si tiež: Ministerstvo chce kúpiť vrtuľníky za vyše 29 miliónov eur

Riaditeľ Národného kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozornil tiež na fakt, že takmer 58 percent samospráv, ktoré kontrolovali, muselo dofinancovať prenesené kompetencie zo strany štátu. V týchto prípadoch podľa neho nielenže nebola dodržaná ústava, ale ani zákon o rozpočtových pravidlách.

„Ak si štát objedná u samosprávy službu, zverí jej nejakú kompetenciu, tak jej musí dať dostatočný balík peňazí, vďaka ktorým vie obec, mesto, túto službu svojím občanom poskytnúť,“ zdôraznil.

V tomto smere je podľa neho nedostatočná legislatíva a v rámci schvaľovania novej sa obchádza doložka, ktorá hovorí o tom, či bude mať zmena dosah na štátny alebo iný verejný rozpočet.

„Ak prenesieme povinnosti v sociálnej, vzdelávacej či cestnej oblasti na samosprávu, tak to nie je zadarmo. Napriek tomu, že o tom každý vie, tak sa schváli zákon bez toho, aby jeho súčasťou bola novela o rozpočte," ozrejmil Andrassy.

Zároveň dodal, že v súčasnosti je modernizačný dlh samospráv len v oblasti vodárenstva na úrovni viac ako 6 miliárd eur. V prípade školských a sociálnych zariadení sú to ďalšie 4 miliardy a pri cestnej infraštruktúre zhruba 5 miliárd eur. Šéf NKÚ zdôraznil, že každý štát musí považovať samosprávy za kľúčového partnera a nie je možné zo strategických plánov vynechať mestá a obce.

Možno vás zaujme: Eduard Heger označil hlavný problém koalície