Michal Hudec dal definitívnu bodku za bohatou a úspešnou kariérou

"Boli to neopísateľné pocity. Ako som už neraz povedal, človek sníva o všeličom možnom, no nikdy mi ani len nenapadlo, že sa dočkám takéhoto ocenenia, že tých pár minút bude venovaných čisto iba mne. Ukázalo sa, že som v Banskej Bystrici urobil veľkú stopu, a to, akú rozlúčku pre mňa vystrojil tamojší klub, je pre mňa obrovská česť," rozhovoril sa Hudec v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Kariéra šikovného krídelníka je výraznejšie spojená najmä s tromi klubmi - Slovanom Bratislava, Banskou Bystricou a Českými Budějovicami. S "belasými" sa zo zisku titulu tešil až štyrikrát. "Všetko, čo sa týka Slovana, boli silné momenty. Mal som šťastie na vynikajúcich spoluhráčov, ako boli napríklad Cíger, Kolník, Kapuš, Lipiansky či mnohí ďalší, okolo ktorých sme sa my mladší motali a postupne výkonnostne rástli. Na Slovan teda veľmi rád spomínam a každú jednu sezónu, ktorú som v jeho drese odohral, som si dokonale užíval," dodal Hudec.

V Banskej Bystrici mal najbližšie k titulu v sezóne 2014/15, no vo finále boli nad sily "baranov" hokejisti Košíc. "Doteraz ma mrzí, že sa mi s Bystričanmi nepodarilo získať titul, pretože sme mali k tomu párkrát naozaj blízko. Navyše som pod Urpínom zastával funkciu kapitána a mať možnosť zdvihnúť majstrovský pohár nad hlavu v tejto pozícii, by bolo niečo skvelé. O tom by zasa vedel rozprávať Rišo Kapuš, ktorému sa to podarilo v Slovane."

Hudec dvakrát klopal na dvere KHL, no ani raz mu angažmán nevyšiel. V prvom prípade sa už niekoľko dní pripravoval s novovzniknutým tímom HC Lev Poprad, no vedenie súťaže klubu spod Tatier štart v nej zamietlo. Druhá šanca sa mu naskytla v Slovane, ten však pár týždňov pred začiatkom pôsobenia v Kontinentálnej hokejovej lige neprejavil o jeho služby záujem. "Lev Poprad bol pre mňa rýchla a zaujímavá skúsenosť, no to, čo sa potom udialo v Slovane, bolo pre mňa obrovské sklamanie. Po výbornej sezóne v Banskej Bystrici, s ktorou sme získali bronz, som podpísal s belasými trojročnú zmluvu, no zrazu po roku som musel ísť preč. Bolo to pre mňa náročné leto, v hlave som mal všelijaké myšlienky, aj také, či sa na to už nevykašlať. Napokon som zakotvil opäť pod Urpínom, kde som prežil ďalšie nádherné roky."