Mikloš nevôľu členských štátov necíti, o sume od SR sa rozhodne neskôr

Slovensko necíti zatiaľ nijakú konkrétnu nevôľu Európskej únie, ktorá by sa mohla premietnuť do politických konzekvencií za rozhodnutie neposkytnúť Grécku bilaterálnu pôžičku na ozdravenie verejných financií. Povedal to po zasadnutí ministrov financií euroskupiny i Európskej únie šéf slovenského rezortu Ivan Mikloš.
Mikloš bol na návšteve Bruselu prvýkrát od augustového neschválenia pôžičky Grécku vo výške 816 miliónov eur a podľa vlastných slov čelil kritickému pohľadu skôr zo strany inštitúcií EÚ.
"Boli vyjadrené iné názory, skôr zo strany európskych inštitúcií, ani nie tak členských krajín. Neviem o tom, že by naše rozhodnutie malo niesť so sebou nejaké konzekvencie," opísal dnešné rokovania Mikloš. "Naše rozhodnutie nie je o tom, že by sme mali niečo proti Grécku alebo Grékom, ale jednoducho to nepovažujeme za dobré riešenie. To všetko som už deklaroval aj v júli, nič sme neskrývali," odôvodnil Mikloš s dodatkom, že na rozdiel od premiérky Ivety Radičovej komisára pre ekonomické a finančné záležitosti o ospravedlnenie za jeho výroky na adresu Slovenska nepožiadal.
O "slovenskej" časti pôžičky sa zatiaľ nerozhodlo a pravdepodobne sa s verdiktom počká až do konca trojročného obdobia, počas ktorých je pomoc Grékom od štátov eurozóny poskytnutá. "Buď sa suma zníži o túto čiastku, alebo sa po troch rokoch rozhodne, akým pomerom to ostatné členské štáty eurozóny zaplatia," priblížil Mikloš.
Z kontroverzných tém, ktoré sa preberali na zasadnutí ministrov EÚ dopoludnia a na ktorých sa členské štáty nedohodli, zaujalo Slovensko jednoznačné stanovisko v oboch prípadoch. Novinku o možných platbách pre banky, využiteľné na ich vlastnú záchranu v prípade krízy Mikloš podporuje, naopak, nesúhlasí so zavedením dane z transakcií.
"Pokiaľ ide o bankové platby, neodmietame to. Ak nastane dohoda na forme, viem si to predstaviť aj u nás. Bude to závisieť od toho, aká bude jeho forma. Či to bude vo forme odvodov, ktoré skončia v na to určenom fonde, ktorý sa využije v prípade nevyhnutného ozdravovania bánk. Druhou alternatívou je priamy vklad do štátneho rozpočtu s tým, že pre vlády by boli tieto zdroje disponibilné na akýkoľvek účel. Zatiaľ nemáme úplne vyhranený názor, budeme o tom ešte na Slovensku diskutovať," opísal slovenskú pozíciu Mikloš. "K dani z transakcií sa staviame negatívne. Je to nedomyslené, tam, kde to zaviedli v minulosti, napr. vo Švédsku, ušli banky pre toto zdanenie do iných krajín a v súčasnosti je konkurencia ešte tvrdšia," myslí si slovenský minister financií.

Zdroj: TASR