Ministerstvo spravodlivosti chce zaviesť civilných agentov: Mali by odhaľovať daňové podvody aj organizovaný zločin

Ich využitie predpokladá návrh ministerstva spravodlivosti, ktoré na podnet prokurátorov ešte rozšírilo možnosti ich predpokladaného nasadenia. Proti zavedeniu inštitútu protestujú advokáti.

Podľa pôvodnej úvahy mali byť agenti z radov civilov nasadzovaní pri vyšetrovaní daňovej trestnej činnosti, trestnej činnosti súvisiacej s verejnou dražbou, verejným obstarávaním a eurofondmi. Polícia ich však bude môcť napokon zrejme využiť aj pri trestnom čine zneužitia právomocí verejného činiteľa alebo napríklad pri vražde, a to vtedy, ak sa má takejto trestnej činnosti dopustiť osoba vydieraná zločineckou skupinou. Vyplýva to z návrhu nového zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a ďalších zmien, ktorý prešiel pripomienkovaním a tento týždeň ho prerokovala Legislatívna rada vlády SR. "Rozširujeme možnosti využitia agenta, ktorým je iná osoba ako príslušník Policajného zboru aj o obzvlášť závažné zločiny spáchané organizovanou skupinou alebo nebezpečným zoskupením," informoval hovorca ministerstva Peter Bubla.

Zmenu iniciovala Generálna prokuratúra SR na podnet Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa tej by bola ako agent vhodná osoba, ktorá je vydieraná členmi organizovanej skupiny alebo zločineckej skupiny za účelom, aby spáchala závažné trestné činy ako napríklad zneužitie právomoci verejného činiteľa, vraždu, spreneveru, krádež, daňový podvod alebo trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti. "Vydieraná osoba spravidla nie je príslušníkom Policajného zboru, preto nie je možné dosiahnuť pre ňu status agenta, ktorý by významne pomohol pri objasnení a preukázaní závažnej trestnej činnosti, ku ktorej je táto osoba násilím alebo hrozbou násilia alebo inej vážnej ujmy nútená," odôvodnila prokuratúra. Nasadenie civilného agenta podľa nej odôvodňuje vysoká závažnosť takejto trestnej činnosti.

Návrh predloží ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) na rokovanie vlády s rozporom. Jej úradníci neuznali pripomienky Slovenskej advokátskej komory (SAK). Tá upozorňuje, že inštitút agenta provokatéra nie je v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. "Navrhovaná spolupráca orgánov činných v trestnom konaní a agentov civilov by v prípade objasňovania daňových trestných činov síce zjednodušila ich zisťovanie a objasňovanie, avšak by neprimeraným spôsobom zasiahla do práv jednotlivca," argumentovala hovorkyňa SAK Alexandra Donevová.

Podľa advokátov je nasadzovanie agentov aj v súčasnosti prinajmenšom diskutabilné. V trestných konaniach sa podľa Donevovej neraz vyskytujú prípady, kedy v postavení oznamovateľa trestného činu vystupujú tzv. spolupracujúci obvinení, ktorí navyše nezákonným spôsobom navádzajú na páchanie trestnej činnosti a až následne sprostredkujú stretnutie agenta s páchateľom trestného činu.

Zavedenie agentov môže byť podľa SAK legitímne iba vo vzťahu k najzávažnejším trestným činom, ako napríklad trestný čin úkladnej vraždy, avšak nie vo vzťahu k daňovým trestným činom, ktoré sú v základných skutkových podstatách prečinom. "Navrhovaná úprava je neprimeraná, a preto nemôže byť v právnom štáte akceptovaná," doplnila Donevová. Advokáti sa obávajú, že ktokoľvek, teda napríklad sused, zamestnanec či kamarát, môže byť agentom, ktorý môže vyvolať rozhovor o "optimalizácii daní" a pri tom danú osobu nahrávať a usvedčiť napríklad z krátenia daní.

Ministerstvo využitie civilného agenta pri daňovej trestnej činnosti odôvodňuje praxou. Ukazuje sa totiž podľa neho, že do protiprávnych zdaniteľných obchodov je v podstate nereálne zaviesť policajného agenta. "Zdaniteľné obchody totiž prebiehajú výlučne medzi už vopred určenými daňovými subjektmi, ktoré ovládajú vopred určené osoby, bez akéhokoľvek čo i len predpokladu a možnosti zavedenia iných osôb a daňových subjektov do týchto obchodov," uviedlo ministerstvo.