BRATISLAVA – Dnes by oslavoval 70. narodeniny, ale smrť si po neho prišla už skôr, a tak vyše roka odpočíva v pokoji. Miro Žbirka je však stále živý prostredníctvom spomienok fanúšikov či už na Slovensku, alebo i v Čechách.
Šimon Žbirka a Ruth Galeová sa zoznámili počas rokov vojny, v 1943 vo veľkom meste Londýne. Známosť nebola krátkodobá, vzišli z nej traja synovia a najmladší, Miro, sa prvý raz nadýchol v roku 1952 v Bratislave.
Svoju prvú gitaru zdedila dnes už hudobná legenda po bratoch a vďaka jednému z nich sa aj zdokonaľoval a učil sa spoznávať akordy.
Prezývka
Stretával sa s chlapcami na Gunduličovej, a keďže sa verejne vedelo, že mama mu pochádza z Anglicka, podľa toho dostal aj prezývku. Začali ho volať Meky a práve toto oslovenie ho neopustilo nikdy, ani v starobe.
Jeho výnimočný talent ho predurčil, aby zažil zázrak v našej krajine, lebo slávu ochutnal už ako 16-ročný. Vtedy býval súčasťou Modusu a všetci spolu vystupovali v priestoroch dnes už poznačených legendami, hudbou vypĺňali V-klub v Bratislave.
Kto tam vystupoval, mohol sa považovať nielen za šťastného, ale aj za takého, kto niečo znamená. Kto niečo dokázal.
Meky pôsobil aj s orchestrami, ale akosi mu stále neschádzal z mysle Modus, a tak ho nemohol nechať len tak. Obnovili ho aj s Jankom Lehotským a vďaka piesni Úsmev vyhrali Bratislavskú lýru.
Odchod
S Lacom Lučeničom sa v 80. rokoch rozhodli zoskupenie opustiť, ale nezanechal ho len tak, daroval mu ešte veľkú skladbu, naspievanú s Marikou Gombitovou, ktorú poznáme ako V slepých uličkách.
Neskôr vznikla kapela Limit a podarilo sa mu stať sa za éry Československa prvým zlatým slovenským slávikom.
Nahrával piesne, víťazil, dvakrát sa oženil, pričom z prvého manželstva pochádza dcéra Denisa a z druhého, v ktorom si vzal Katku, vzišli dve deti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies