Misia sondy Cassini sa skončí 15. septembra 2017

Cassini už zostalo málo paliva a odborníci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) chcú mať istotu, že sonda po jeho minutí sa nenarazí do žiadneho zo Saturnových mesiacov, a to predovšetkým do Encelada a Titanu. Práve u týchto dvoch mesiacov totiž existuje šanca, že sa na nich vyskytuje život, a preto vedci nechcú riskovať, že by ich sonda mohla kontaminovať prípadnými baktériami zo Zeme.

Cassini začne od budúcej stredy sériu 20 preletov, počas ktorých najprv vyletí vysoko nad severný pól Saturnu a následne sa spustí až na okraj vonkajšieho prstenca F, odkiaľ odoberie vzorky plynov a častíc na analýzu. Od 22. apríla potom absolvuje sériu ešte nižších preletov, počas ktorých sa dostane medzi vnútornú stranu prstencov a atmosféru planéty. V niektorých momentoch pritom bude menej než 2000 kilometrov nad vrchnými oblakmi Saturnu. Vedci dúfajú, že vďaka tejto fáze misie sa im podarí určiť presnú dĺžku dňa na Saturne alebo odhaliť, či má pevné jadro.

Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997. Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.