Modlitba je záhadná a hlboká. Je to okamih, keď sa obyčajný človek – omylný, slabý, plný otázok – môže prihovoriť samotnému Stvoriteľovi. Ale čo ak Boh neodpovie tak, ako očakávame? Prečo niektoré prosby ostávajú nevyslyšané? A je správne modliť sa za zmenu druhých? Ponorme sa do tajomstva modlitby a odhaľme, čo znamená skutočne sa rozprávať s Bohom.
Je ťažké čokoľvek napísať o modlitbe, lebo je tak trochu tajomná. Ide predsa o spojenie neba a zeme a to už samo osebe vzbudzuje akiste aj bázeň. Obyčajný človek, tvor z mäsa a kostí, omylný, náladový a všelijaký, má vďaka modlitbe možnosť zhovárať sa so svojím stvoriteľom. Povedzte, vari to nie je úžasné?
Veľa by sa dalo v tejto oblasti povzbudzovať, lebo vlastne sa máme čo učiť stále. Môžeme mať otázky všakovakého druhu, od hlbokých až po také úsmevnejšie. Je modlitba v kúpeľni správna? A počuje ma Boh, ak sa modlím iba v mysli?
Na obe otázky je odpoveď áno, ale o tomto článok nie je.
Lebo nuž ako by sme to len načrtli, je pravda, že sa môžeme modliť za všetko. Že sa môžeme Bohu so všetkým zdôveriť. Ale tiež je pravdivé aj to, že nie všetko nám splní. A niektoré veci, hoc by sme sa ich modlili aj tisíc ráz alebo miliónkrát, jednoducho nemôže splniť, lebo by tým zaprel samého seba.
Často v snahe, aby sme zlepšili vzťah či sa ušetrili trápenia, prosíme, nech sa niekto, koho milujeme, zmení. Lebo nám jeho správanie ubližuje a my tak chceme, tak veľmi chceme, nech príde okamih zázraku. To by len bolo, keby sa ten človek len tak spamätal, odprosil nás a už nikdy sa nesprával tak škaredo.
Vec sa má ale tak, že Boh takto nepracuje. Ak by bol taký, znamenalo by to, že niekoho zmení zo sekundy na sekundu, že ho ako keby preprogramuje. To nie je možné. Predsa nám dal slobodnú vôľu a v rámci nej sa každý rozhoduje, či už sú to rozhodnutia dobré alebo zlé, to je iná záležitosť.
Ak ale chceme, aby sa ktosi zmenil, môžeme sa modliť iným spôsobom. Môžeme prosiť Boha, aby nášho milovaného inšpiroval k zmene. Aby mu dal dajaký podnet. Alebo sa môžeme modliť za seba, aby sme mali silu čeliť všetkému.
Aby zlé správanie voči nám nespôsobilo, že zostaneme zatrpknutí. Alebo sa môžeme modliť, nech máme múdre slová, aby sme s dotyčným viedli taký rozhovor, počas ktorého si uvedomí svoj vplyv na nás.
Kto by si neželal svetový mier? Keby bol, žilo by sa nám oveľa veselšie. O vojnách by sme neslýchali, v televíznych novinách by šli samé pozitíva. Rodičia by sa nemuseli báť o svoje deti a ani deti o rodičov. Bolo by to krásne, priam rozprávkové.
Realita je však iná a mier na svete nezavládne. Nie na tomto svete, kde je toľko zla, toľko pochybení, toľko bolesti. Je to hrozné, áno, nechceme to.
Ale Boh nespôsobí, aby bol všade mier. Lebo opäť treba vziať do úvahy, že jestvuje slobodná vôľa. A že zlo, či sa nám to páči alebo nie, tu má stále svoje miesto.
Taktiež je nesprávne modliť sa za niečo, o čo by sme sa mali sami pričiniť. Napríklad Bože, daj, nech schudnem. Pomodlíme sa, ale kroky k schudnutiu nepodnikneme. Ani jeden jediný.
Alebo Bože, daj, nech si nájdem prácu. Ale pritom nerozošleme jediný životopis, neabsolvujeme jediný pohovor.
Alebo Bože, daj, nech nie som taká unavená. Ale pritom chodíme spať o jednej v noci a ráno ledva vládzeme vstúpiť do zamestnaní. Boh pomáha, to je isté, ale nie nadarmo nám dal ruky, nohy, rozumy a duše.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies