Môže to byť pravda? Zvrátené a aj čudné, aj také boli zvyky vysokopostavených mužov!

Králi, čo sa báli, čo sa nezmestili do kože, čo robili veci, ktoré aj ťažko vyjadriť slovami. A verte, toto je naozaj len zlomok, lebo našli sa aj horšie, oveľa horšie.

Jed

Bývalo to tak, že panovníci mávali k dispozícii jedincov, nazvime ich ochutnávačov, ktorých hlavnou náplňou práce bolo, áno, iste ste si to už domysleli, vopred ochutnať všetko, či už jedlo a či pitie predtým než si to jeho výsosť vloží do úst. Samozrejme, že existoval dôvod, lebo králi sa obávali o svoj život, aby niekto, nedajbože, nedal do vína alebo do pokrmu jed a neotrávil hlavu krajiny, čo sa v podstate aj dá pochopiť. Vieme predsa, že tí najvyššie postavení mali nepriateľov, a nie jedného či dvoch, boli viacerí takí, ktorí by sa možno aj potešili, keby naposledy vydýchli.

Avšak jeden tento strach ešte prehĺbil, Henrich VIII. Nástojil na tom, aby vždy po prebudení niekto prišiel a pobozkal posteľnú bielizeň. Presne tak, ktosi, špeciálne na to určený, bozkával vankúše, prikrývky, plachtu, jednoducho každú časť kráľovského lôžka, lebo sa kráľ chcel taktiež uistiť, že nejaký neprajník nepostriekal všetko jedom.

Podobnou posadnutosťou trpel aj pokiaľ šlo o jeho syna, v súvislosti s ním bol presvedčený, že nepriatelia otrávia princove šaty, a tak skôr než sa syn kráľa poobliekal, predchádzala dlhočizná skúška, ktorú radšej ani opisovať nebudem.

Kúpanie

Asi už vieme, že kým v Rímskej ríši, tej veľkolepej, čo sa rozpadla na márne kúsky, sa kúpalo jedna radosť a ani nevravím o kúpeľoch, ktorých obľúbenosť sa ani opísať nedá, neskôr záujem ľudí vo všeobecnosti o umývanie sa značne poklesol.

Začal sa šíriť názor, že kúpanie sa je nebezpečné, a preto je dobré vyhnúť sa mu úplne, čomu uverili, a zašlo to tak ďaleko, že niektorí vyhľadávali astrológov, aby vyčítali nebeské znamenia a poradili, kedy je vhodný čas okúpať sa a či vôbec taký niekedy nastane.

Kráľ Anglicka a Škótska, Jakub I. si vypestoval pomerne slušnú averziu voči vode a vraj, podľa všetkého, sa jakživ nekúpal.

O čosi lepšie na tom bola Izabela, kráľovná Španielska žijúca v 15. storočí, o ktorej kolujú chýry a vlastne ona sa tým, aspoň tak je to hovorené podnes, netajila, že kúpanie absolvovala dva razy v rámci celého svojho života.

Pojedanie

Toto je obzvlášť nechutné, ale čo už, história je plná zvláštností, niektoré sú pekné, iné úsmevné a niektoré sú nepredstaviteľné z viacerých príčin. Boli lekári, ktorí tvrdili, že hoc človek zomrie, ešte sa v ňom nejaký život nachádza, a to najmä v prípade, že niekto zomrel odrazu, zo dňa na deň. Potom odporúčali svojim pacientom, medzi ktorých patrili aj istí panovníci, že by mali byť ochotní vyskúšať aj takúto medicínu, skúsiť zjesť časti týchto už mŕtvych tiel. A áno, niektorí poslúchli a stalo sa to ich pravidelným liekom.

Incest

Ani incest sa mnohým nehnusil, pripomeňme si, napríklad, Caligulu, cisára, o ktorom by sa mohlo popísať aj na tisíc strán, ale teda nepohŕdal spoločnosťou svojich sestier. A keď píšem spoločnosťou, mám na mysli intímne zblíženie, jednoducho s nimi mával sex, traduje sa dokonca, že ak dostal na niektorú z nich chuť, potom ju odvolal k sebe, nech bola kdekoľvek. Či večerala s manželom alebo robila čokoľvek iné, musela vstať a ľahnúť si so žiadostivým bratom.