VYHĽADÁVANIE
Sheen, ktorý záchod ukradol mal povesť notorického zlodeja s bohatou kriminálnou minulosťou. Vyšetrovatelia predpokladajú, že jeho motivácia nebola len finančná, ale že išlo aj o provokatívny čin, ktorý mal pobaviť alebo šokovať verejnosť.
V apríli 2024 sa James Sheen, 39-ročný muž z Wellingborough v grófstve Northamptonshire, priznal ku krádeži zlatého záchoda v hodnote 4,8 milióna libier z Blenheimského paláca.
Tento luxusný 18-karátový zlatý záchod, ktorý nesie názov America, bol vytvorený talianskym umelcom Mauriziom Cattelanom a bol súčasťou umeleckej výstavy v paláci, keď v septembri 2019 zmizol.
Zlodej Sheen sa pred korunným súdom v Oxforde priznal k vlámaniu, konverzii a prevodu kriminálneho majetku a k sprisahaniu za účelom rovnakého činu. Krádež tohto nezvyčajného umeleckého diela pritiahla obrovskú mediálnu pozornosť a zostáva jedným z najkurióznejších kriminálnych prípadov v Británii.
Prípad zaujal nielen pre vysokú hodnotu ukradnutého objektu, ale aj pre absurdnú povahu činu – zlodeji si ako cieľ nevybrali tradičné umelecké dielo, ale predmet bežného použitia, ktorý bol premenený na luxusný symbol.
Sheen mal povesť notorického zlodeja s bohatou kriminálnou minulosťou. Vyšetrovatelia predpokladajú, že jeho motivácia nebola len finančná, ale že išlo aj o provokatívny čin, ktorý mal pobaviť alebo šokovať verejnosť. Krádež bola vykonaná rýchlo a efektívne, pričom zločinci si museli byť vedomí toho, že predaj takto unikátneho predmetu bude mimoriadne náročný.
Krádež sa odohrala skoro ráno 14. septembra 2019. Páchatelia sa vlámali do Blenheimského paláca, historického sídla a rodiska Winstona Churchilla, a ukradli záchod, ktorý bol plne funkčný a pripojený na vodovodný systém. Po jeho násilnom odstránení došlo k masívnemu zaplaveniu interiéru paláca, čím vznikli značné škody na budove zo 18. storočia.
Lúpež bola starostlivo naplánovaná a vykonaná v priebehu niekoľkých minút. Zločinci použili dve vozidlá – jedno na prerazenie vstupných brán a druhé na odvoz ukradnutého záchoda. Polícia uviedla, že zlodeji museli mať odborné znalosti o bezpečnostných opatreniach paláca a presne vedieť, kde sa cieľ nachádza. Počas akcie sa vyhli alarmom a bezpečnostným kamerám, čo naznačuje, že sa na lúpež dôkladne pripravili.
Odstránenie 18-karátového zlatého záchoda spôsobilo obrovské materiálne škody. Keďže bol napojený na inštalácie paláca, jeho odcudzenie viedlo k vážnym vodným škodám a poškodeniu historickej štruktúry budovy. Po incidente musela byť časť paláca uzavretá na opravy, čo spôsobilo ďalšie finančné straty.
Vyšetrovanie prípadu bolo rozsiahle, pričom polícia analyzovala stopy DNA, kamerové záznamy a svedecké výpovede. Napriek intenzívnemu pátraniu sa samotný zlatý záchod nikdy nenašiel. Predpokladá sa, že bol roztavený a predaný na čiernom trhu ako drahý kov.
V marci 2025 boli dvaja ďalší muži, Michael Jones a Frederick Doe, uznaní vinnými za svoju účasť na krádeži. Jones bol odsúdený za plánovanie lúpeže, zatiaľ čo Doe bol uznaný vinným za pokus o predaj ukradnutého zlata. Ďalší obvinený, Bora Guccuk, bol však oslobodený.
Jones, bývalý pracovník bezpečnostnej služby, mal prístup k interným informáciám o pohybe strážnikov v paláci, čo umožnilo zlodejom efektívne vykonať vlámanie. Jeho súdny proces odhalil, že poskytoval informácie hlavným páchateľom niekoľko týždňov pred činom a aktívne sa podieľal na príprave plánu.
Frederick Doe, známy obchodník s drahými kovmi, sa snažil ukradnuté zlato speňažiť cez kontakty na čiernom trhu. Polícia odhalila, že sa pokúšal nájsť kupcov ochotných odkúpiť roztavený zlatý materiál, čím sa stal neoddeliteľnou súčasťou kriminálnej operácie.
James Sheen, ktorý sa priznal k zločinu, si už v tom čase odpykával 17-ročný trest za viaceré krádeže, vrátane odcudzenia traktorov v hodnote 400 000 libier a krádeže cenných trofejí z Národného múzea dostihov v Newmarkete. Jeho obhajca argumentoval, že Sheen mal v úmysle získať len finančný zisk a nepredpokladal rozsah škôd, ktoré krádež spôsobí.
Záchod s názvom America bol jedným z najznámejších diel talianskeho umelca Maurizia Cattelana. Tento provokatívny kúsok bol vytvorený ako satirický symbol prepychu, konzumu a rozdielov medzi sociálnymi triedami v modernej spoločnosti. Cattelan sa prostredníctvom neho vysmieval nerovnosti bohatstva a pretvárke luxusu.
Pred vystavením v Blenheimskom paláci bol umiestnený v Guggenheimovom múzeu v New Yorku, kde ho mohli návštevníci reálne používať, čím dielo získalo performatívny rozmer. Kurátori múzea dokonca ponúkli tento zlatý záchod Bielemu domu ako ironický komentár k vtedajšej politickej situácii v USA.
Cattelan po krádeži vyhlásil, že ho znepokojilo, čo sa s dielom stalo, ale že v prípade, že bolo roztavené, je to možno len ďalšia kapitola v jeho príbehu. Uviedol tiež, že ak dielo zmizlo, môže to byť vnímané ako metafora pre pominuteľnosť bohatstva a hodnoty v súčasnom svete.
Napriek snahám britských úradov sa samotný zlatý záchod nikdy nenašiel a pravdepodobne už neexistuje v pôvodnej podobe. Polícia a odborníci sa domnievajú, že bol roztavený a jeho zlato rozpredané na čiernom trhu, avšak žiadne dôkazy to zatiaľ nepotvrdili. Niektorí špekulujú, že mohol byť ukrytý a stále existuje v nejakej forme, avšak jeho opätovné objavenie sa zdá nepravdepodobné.
Mnohí odborníci na umenie považujú jeho zmiznutie za súčasť jeho príbehu a metaforu pre pomíňajúcu sa hodnotu materiálneho bohatstva. Krádež zlatého záchoda zostáva jedným z najodvážnejších a najzvláštnejších kriminálnych činov v dejinách Spojeného kráľovstva, pričom prípad stále priťahuje pozornosť verejnosti aj odborníkov.
Pokračujúce vyšetrovanie neustále prináša nové otázky o tom, kto všetko bol do lúpeže zapletený a aký bol skutočný osud luxusného umeleckého diela.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies