Na rakovinu vlani zomrelo 1,93 milióna ľudí

Ženy zo strednej Európy najčastejšie zomierali na rakovinu prsníka, kolorektálny karcinóm a na rakovinu pľúc. U mužov, Stredoeurópanov, sa najčastejšie vyskytovali rakovina pľúc, kolorektálny karcinóm a rakovina prostaty.

V stredu o tom informovali vedci a onkológovia na CTRL Cancer Media Summite v Bruseli organizovanom spoločnosťou Pfizer.

Diskutujúci poukázali na to že do roku 2035 by sa počet chorých na rakovinu po celom svete mal takmer zdvojnásobiť, čo by predstavovalo jednu z najväčších kríz pre zdravotníctvo 21. storočia.

Európska únia schválila skríningové programy už v roku 2003. "Napriek tomu globálny výskyt rakoviny medzi rokmi 2005 a 2015 stúpol o 33 percent. Európa predstavuje jednu osminu svetovej populácie, no napriek tomu na ňu pripadá jedna štvrtina úmrtí z celosvetovej populácie," povedal profesor Tezer Kutluk z Hacettepe University Cancer Institute.

Tit Albreht z Národného Inštitútu verejného zdravia v Slovinsku uviedol, že medzi najväčšie výzvy pri liečbe rakoviny v stredoeurópskom priestore sú patria napríklad zmena životného štýlu, ktorá by mala byť sprevádzaná aj zmenou legislatívy, napríklad zákonmi, dotýkajúcimi sa predaju alkoholu, cigariet ale aj národným programom zameraným na zníženie obezity.

Výzvu však predstavujú podľa jeho slov aj skríningové programy, možnosti novej diagnostiky, či nové druhy terapie, akú predstavuje napríklad imunoterapia či personalizovaná liečba. Poukázal tiež na to, že Slovensko ako jedna z posledných krajín donedávna patrilo medzi krajiny EÚ, ktoré nemalo spustený štátom riadený skríningový program.

Medzi krajiny EÚ s najvyšším počtom úmrtí v dôsledku rakoviny patria Rumunsko (rakovina ženských orgánov), Chorvátsko (rakovina prsníka), Estónsko (rakovina prostaty) a Maďarsko (rakovina hrubého čreva a rakovina pľúc).

Prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 16.450 pacientov z 12 krajín strednej Európy, poukázal na to, že 47 percent pacientov, ktorým bola v posledných 12 mesiacoch diagnostikovaná niektorá z foriem rakoviny, začalo svoju liečbu do jedného mesiaca.

Z prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo takmer 550 Slovákov, chorých na rakovinu, uviedlo, že ochorenie im bolo v 85 percentách diagnostikované po tom, čo sa rozhodli navštíviť lekára, pretože sa cítili zle.

Dvom percentám bola diagnostikovaná rakovina na základe skríningového programu. Zvyšný počet tvorili pacienti, ktorí mali iný zdravotný problém.

Liečbu do jedného mesiaca od diagnostiky začalo 36 percent a do troch mesiacov 46 percent Slovákov, pričom najčastejšie, a to v takmer 71 percentách, využili biologickú liečbu. Viac ako polovici (51 percent) nebola podľa ich názoru odkomunikovaná informácia o chorobe a liečení „s citlivosťou“.

Slovákov tiež trápilo, že nemali možnosť rozprávať so zdravotníckym personálom či lekárom o svojich obavách a strachu z choroby, a to v 58 percentách.