Nie nadarmo sa traduje, že každý si nesie svoj kríž. My síce nijako zvlášť neobľubujeme podobné slovné spojenia, ale ako inak vyjadriť pravdu pravdúcu, že nikto to nemá na ružiach ustlané. Niekedy by sme možno chceli súťažiť, že sme na tom horšie, ale kto vlastne kedy ustanovil nejaké kritériá, podľa ktorých sa porovná miera bolesti? Ak niekto trpí, tak trpí, ak má niekto trápenie, nuž tak ho má.
Opäť nás vianočné obdobie veľa učí, lebo sa stačí pozrieť naľavo či napravo a uvidíme to. Ale nie tak ledabolo pozrieť, ale skutočne.
Sedela vo svojej izbe a... Hľadáme na to správne slová, ale správnejšie ako že sa ľutovala asi nie sú. Nie je to ktovieaká lichôtka, povedať, že sa ľutovala, ale tak to bolo. Premýšľala, aké Vianoce bude mať. Aké smutné. Aké prázdne, lebo jej zomrel človek veľmi blízky. Jeden z najbližších.
Spomenula si na svoju priateľku a povedala si, len tak, sama pre seba, že ona je na tom lepšie. Že k nim domov priletia zo zahraničia aj rodinní príslušníci a že tam bude veselo. A ona po niečom takom túžila tiež, aby bolo v dome veselo, a nie tak ticho.
Len čo si to pomyslela, pocítila ešte väčšiu ľútosť nad sebou. Neprešli však ani dve hodiny a zmienená priateľka sa jej ozvala. Chcela sa vyrozprávať, lebo jej bolo veľmi úzko na duši. Vraj prišlo k hádke. A povadil sa každý s každým a vylíčila jej, aké sú vzťahy v rodine poprepletané a nadmieru ťažké. Posledná veta, ktorú vyslovila, ju však šokovala najviac. Vôbec sa neteším na Vianoce.
Akože vôbec, vari sa nemá lepšie ako ona?
Prišiel ďalší šok. S priateľom rozoberali jeho najlepšieho kamaráta. Ona vyslovila názor, že ten sa má najlepšie. Veď mu nič nechýba. Zdravý je, peňazí nie je nedostatok. Dobre, ešte nenašiel svoju životnú lásku, ale predsa na tom nestojí celý svet.
Večer jej však priateľ niečo prezradil. Čo sa vlastne aj on sám dozvedel až teraz. Že jeho najlepší kamarát to má doma veľmi ťažké. Lebo s nimi v dome býva brat, ktorý je krutý. A má sklony všetko kontrolovať a kritizovať.
Vtedy ju zabolelo srdce a konečne uznala, že si každý nesie svoj kríž. Jej sebaľútosť sa roztopila rovnako, ako sa roztápa sneh, z ktorého sa tak veľmi tešia dospelí a deti. Nahradil ju súcit. Obrovský a mäkký ako koberček. Už netrávi čas zbytočnosťami. Už sa len modlí, nech počas sviatkov, ale nielen počas nich, boli srdcia otvorené, aby vošiel súcit. A nech sú otvorené aj oči, aby do nich vošla realita. A aj uši, aby počuli iných, nielen seba.
Uvedomme si, že ak by Boh nemal súcit s nami, žiadne Vianoce by sme neoslavovali. Lebo z Jeho ľútosti sa zrodilo rozhodnutie. A z rozhodnutia vzišiel plán. Že príde záchranca. A on prišiel. Ježiš, kráľ kráľov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies