Situácia vojny Izraela s Hamasom je stále napätá a neistá. Izrael pokračuje v leteckých náletoch a pozemnej invázii do Gazy, kde sa snaží zničiť tunely a infraštruktúru Hamasu.
Vojna Izraela s Hamasom je ozbrojený konflikt, ktorý začal 7. októbra 2023, keď palestínske militantné hnutie Hamas spustilo rozsiahlu ofenzívu proti Izraelu z pásma Gazy.
Odvtedy sa boje rozšírili aj na južný Libanon, kde sa zapojili ďalšie palestínske skupiny, ako napríklad Palestínsky islamský džihád. Vojna si vyžiadala tisíce obetí na oboch stranách, zhoršila humanitárnu situáciu v Gaze a vyvolala medzinárodné obavy o mier na Blízkom východe.
Príčiny vojny sú zložité a siahajú do histórie arabsko-izraelského konfliktu, ktorý sa datuje od vzniku židovského štátu v roku 1948. Palestínci, ktorí boli v dôsledku vojny vysídlení z časti svojho územia, si nárokovali právo na návrat a založenie nezávislého štátu na území Západného brehu Jordánu a pásma Gazy.
Izrael, ktorý obsadil tieto územia po šesťdňovej vojne v roku 1967, si ich pripojil a začal budovať židovské osady, čo bolo považované za porušenie medzinárodného práva. Pokusy o mierové riešenie konfliktu, ako napríklad dohody z Osla v roku 1993, zlyhali a viedli k násiliu a terorizmu.
Hamas, ktorý vznikol v roku 1987 ako odnož Moslimského bratstva, je radikálnym islamistickým hnutím, ktoré odmieta uznať existenciu Izraela a usiluje sa o jeho zničenie. V roku 2006 vyhral parlamentné voľby v palestínskych územiach a prevzal kontrolu nad Gazou, kde vyhnal svojho rivala, sekulárne hnutie Fatah, ktoré vládne na Západnom brehu.
Odvtedy sa Hamas zapája do raketových útokov na izraelské územie, ktoré Izrael odpovedá leteckými náletmi a blokádou Gazy. Hamas tiež podporuje ozbrojený odpor proti izraelskej okupácii a podnecuje náboženský fanatizmus medzi svojimi prívržencami.
Vojna v roku 2023 bola vyprovokovaná niekoľkými faktormi, ktoré zvýšili napätie medzi Izraelom a Hamasom. Medzi nimi bolo zavraždenie vysokého predstaviteľa Hamasu Muhammad Dajfa izraelskými agentmi v septembri 2023, čo bolo považované za vyhlásenie vojny zo strany Izraela.
Tak isto aj zvýšenie izraelskej kolonizačnej činnosti na Západnom brehu, najmä v okolí Jeruzalema, ktoré bolo vnímané ako porušenie palestínskych práv a posvätnosti miest.
Prispeli aj náboženské nepokoje na Chrámovej hore v Jeruzaleme, kde sa nachádzajú židovské a moslimské svätynie, ktoré boli spustené izraelským zásahom proti moslimským modlitebníkom v októbri 2023.
Humanitárna situácia v Gaze, kde žije viac ako dva milióny ľudí v preplnených a chudobných podmienkach, bez prístupu k základným službám, ako sú elektrina, voda, zdravotná starostlivosť a vzdelanie sa zhoršila.
Došlo k zlyhaniu mierového procesu medzi Izraelom a Palestínčanmi, ktorý bol paralyzovaný politickou krízou a korupciou na oboch stranách, ako aj neochotou urobiť ústupky a rešpektovať medzinárodné rezolúcie.
Vojna začala 7. októbra 2023, v deň 50. výročia jomkipurskej vojny, keď Hamas spustil masívnu raketovú paľbu na izraelské mestá, vrátane Jeruzalema a Tel Avivu. Súčasne sa niekoľko desiatok ozbrojených bojovníkov Hamasu preniklo cez podzemné tunely pod hranicou medzi Gazou a Izraelom a zaútočilo na izraelské osady a vojenské základne.
Izraelská armáda reagovala protiútokom, ktorý zahŕňal letecké nálety, tankovú paľbu a pozemnú inváziu do Gazy. Vojna sa rýchlo rozšírila aj na južný Libanon, kde sa zapojili ďalšie palestínske skupiny, ako napríklad Palestínsky islamský džihád, ktorý začal strieľať rakety na sever Izraela.
Izrael tiež čelil vnútornému násiliu medzi židovskými a arabskými obyvateľmi, ktorí sa stali terčom útokov a lynčovania zo strany extrémistov.
Vojna trvá viac ako dva mesiace a priniesla obrovské ľudské a materiálne straty na oboch stranách. Podľa odhadov zahynulo viac ako 4 000 ľudí, z toho viac ako 80 % boli civilisti.
Situácia vojny Izraela s Hamasom je stále napätá a neistá. Izrael pokračuje v leteckých náletoch a pozemnej invázii do Gazy, kde sa snaží zničiť tunely a infraštruktúru Hamasu.
Hamas na oplátku strieľa rakety na izraelské mestá a útočí na izraelské vojenské a civilné ciele. Vojna si vyžiadala už viac ako 4 000 obetí na oboch stranách, z toho viac ako 80 % boli civilisti.
Medzinárodné spoločenstvo sa snaží dosiahnuť prímerie medzi zúčastnenými stranami, ale zatiaľ bez úspechu. Valné zhromaždenie OSN schválilo prevažnou väčšinou rezolúciu, ktorá žiada humanitárne prímerie v Pásme Gazy. Americký prezident varoval, že Izrael stráca medzinárodnú podporu pre „nerozlišujúce bombardovanie“ Pásma Gazy a vyzval na zastavenie násilia. Iránsky minister zahraničných vecí vyhlásil, že rozšíreniu vojny sa nedá vyhnúť a že Irán podporuje Hamas.
Vojna má tiež vplyv na vnútornú situáciu v Izraeli, kde sa zhoršili vzťahy medzi židovskou a arabskou menšinou. Došlo k niekoľkým prípadom násilia a lynčovania zo strany extrémistov na oboch stranách. Izraelská armáda tiež čelí problémom s komunikáciou, únavou a priateľskou paľbou, ktorá spôsobila smrť viac ako desať percent jej vojakov2.
Vojna medzi Izraelom a Hamasom je jednou z najkrvavejších a najdlhších v histórii arabsko-izraelského konfliktu. Jej dôsledky budú mať závažný vplyv na mier a stabilitu na Blízkom východe a na osud palestínskeho ľudu.
Zdroje:
www.sme.sk/minuta/tema/822766/konflikt-v-izraeli
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies