BRATISLAVA - Ak patríte k ľuďom, ktorým najmä v ostatnom období začalo viac záležať na ochrane našej planéty, alebo ste „len“ fanúšikmi nových technológií a najmä áut, určite ste sa už zaujímali o elektromobily. Autá, ktoré už nevyužívajú na pohon klasické palivo, je možné čoraz častejšie vidieť aj na našich cestách.
Ľudstvo sa neustále snaží napredovať. Objavovať nové spôsoby, hľadať tie správne cesty. Často robíme chyby, ktoré sa v tom ideálnom prípade snažíme napraviť. Trvalo nám celkom dlho, kým sme si uvedomili, že sa niečo deje s našou planétou a že na tom máme obrovskú zásluhu. Klimatická zmena pôsobí ako vztýčený prst, ale aj ako akýsi hlas svedomia. Jej príčiny sú jasné. Teraz je na nás, aby sme hľadali spôsoby, ako negatívne zmeny zvrátiť a zachrániť, čo sa dá. To si vzali k srdcu aj automobilky, ktoré prinášajú stále nové modely elektromobilov.
K ich nárastu na slovenských cestách iste pomohli aj iniciatívy zo strany štátu v podobe dotácií. Ako prezradilo Netkám Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR), Slováci mali o finančnú podporu veľký záujem. „MH SR v rámci Akčného plánu rozvoja elektromobility v Slovenskej republike, ktorý sa realizoval v rokoch 2019 - 2020, alokovalo na priame dotácie na nákup elektrických vozidiel a podporu budovania nabíjacích staníc celkovo 7 miliónov eur. Za veľmi dôležité opatrenie v rámci Akčného plánu možno považovať aj alokovanie 118 miliónov eur zo štrukturálnych fondov EU. Zdroje budú vyčlenené na podporu batériového ekosystému na Slovensku a projekty venované výskumu, vývoju a výrobe batérií aj pre automobilový priemysel,“ uviedli v stanovisku.
Prečítajte si tiež: Sulík chce hromadnú dopravu na vodík. V ktorom meste bude?
Ministerstvo potvrdilo, že v súčasnosti nemá vyhlásenú žiadnu výzvu na dotáciu na nákup batériových elektrických vozidiel (BEV) alebo hybridných automobilov (PHEV) a v najbližšom období ani takú neplánuje. Má však iné ciele. „V rámci Plánu obnovy chce SR investovať finančné prostriedky aj do viacerých oblastí týkajúcich sa rozvoja infraštruktúry pre alternatívne palivá, najmä elektromobility. Ide najmä o investíciu v rámci Komponentu 3 – Udržateľná doprava, kde sa počíta s vybudovaním národnej siete 228 ultrarýchlo nabíjacích staníc na diaľniciach a rýchlostných cestách, ktorá bude vo vlastníctve štátu.“
Takisto počíta s využitím schém pomoci pre obce, samosprávy ako aj právnické subjekty pre budovania miestnej AC a DC infraštruktúry (pomalé a rýchle nabíjačky, pozn. red.). „Plán počíta s celkovou investíciou 50 miliónov eur a očakáva sa vybudovanie viac ako 3 000 nabíjacích bodov a 3 pilotných vodíkových čerpacích staníc s kompatibilitou 350/700 bar.“ Investíciám bude predchádzať reforma na národnej úrovni v podobe prijatia nových opatrení (Akčný plán 2.0), ktorý pomôže vytvoriť zdravé prostredie pre rast a posilní konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti prechodu na bezemisnú dopravu.
Ako je to vo svete?
Zmeny v oblasti dotácií sme zaznamenali v uplynulom období aj v niektorých iných krajinách. Zatiaľ posledná výročná správa Medzinárodnej agentúry pre energetiku o globálnom trhu s elektromobilmi Global EV Outlook 2021 uviedla, že zákazníci vlani minuli 120 miliárd dolárov na nákup elektromobilov. To je v porovnaní s rokom 2019 nárast o 50 % . Vlády po celom svete minuli na podporu nákupu týchto áut 14 miliárd eur, čo je o 25 % viac ako rok predtým. Najväčšiu iniciatívu prejavili európske štáty.
Francúzska vláda sa rozhodla predĺžiť dotácie na elektromobily a hybridy do 1. júla 2022. Pôvodne pritom plánovala znižovať súčasné dotácie už od 1. januára 2022. Podobne ako Nemecko aj Francúzsko zvýšilo sadzby v máji 2020 v rámci plánu na obnovu tohto odvetvia. Hlavnou príčinou bol prepad tržieb v dôsledku pandémie koronavírusu. Francúzi však zvolili miernejší prístup ako Nemci a maximálnu sumu zvýšili zo 6 000 na 7 000 eur. V polovici mája 2021 znížili maximálnu sadzbu na 6 000 eur. Francúzska vláda sa najnovšie rozhodla pozastaviť plánované zníženie o ďalších 1 000 eur. Kupujúci sa teda môžu spoľahnúť na aktuálny príspevok až do polovice roka 2022. Pre vozidlo v hodnote do 45 000 eur môžu dostať maximálne 6 000 eur, za auto od 45 000 do 60 0000 zas príspevok 2 000 eur. Na nákup ojazdeného elektrického auta štát prispeje sumou 1 000 eur.
Nemci ponúkajú dotácie do 9 000 eur a výrobcovia ešte aj štedrú schému výkupu dieselových automobilov, a to od 6 000 do 10 000 eur. V Českej republike vláda ohlásila možnosť požiadať o dotácie pre podnikateľov a firmy. Súkromné osoby môžu dostať do 30 000 českých korún (1 200 eur) na nákup domácej nabíjacej stanice.
Podľa novín The Guardian dáva britská vláda dotáciu 2 500 libier (2 900 eur) na nákup nového elektromobilu v cene do 35 000 libier 41 000 eur). Kabinet pritom zmenil nastavenie, ktoré predtým umožnilo dostať „zľavu“ 3 000 libier (3 500 eur) na auto do 50 000 libier (58 000 eur). Nórsko sa vďaka daňovým bonusom môže pochváliť tým, že ceny za elektromobily a bežné autá sú približne vyrovnané.
Švédsko dočasne pozastavilo dotácie, keďže tohtoročný balíček v hodnote takmer 300 miliónov eur už vyčerpali. Ešte v apríli pritom stúpla horná hranica príspevku z 5 900 eur na približne 6 900 eur. Podobne je na tom aj Holandsko, kde program pozastavili do 1. januára 2022. Rozpočet vo výške 13,5 milióna eur tento rok prerozdelili medzi 6 750 záujemcov, pričom každý dostal po 2 000 eur na nákup použitého auta.
Najväčší trh pre elektromobily na svete predstavuje Čína, ktorá patrí zároveň k najväčším znečisťovateľom ovzdušia. Tamojšie úrady ponúkajú dotácie do 18 000 jüanov, teda 2 500 eur. Americký prezident Joe Biden už ohlásil 7,5 miliardy dolárov (6,6 miliardy eur) na vybudovanie infraštruktúry pre elektromobily, no zatiaľ nie je jasné, koľko pôjde na samotné dotácie. Aktuálne kupujúci získajú federálny daňový bonus do výšky 7 500 dolárov (6 600 eur), pričom Biden by ho rád zvýšil na 12 500 dolárov (11 000 eur) pre modely vyrobené v USA.
Aký model a za akú cenu?
Slováci sa môžu tešiť aj z pomerne širokého výberu elektromobilov. Najlacnejším na trhu je Dacia Spring Electric s najnižšou cenou 16 700 eur. Tesne nad 20 000 eur sa pohybujú modely ako napríklad VW e-Up, ŠKODA CITIGOe iV, Opel Corsa-e, Fiat 500E, Citroën Ë-C4, Smart EQ forfour či Smart EQ fortwo. Nad 30 000 sú to potom napríklad Renault ZOE, Peugeot e-2008, Opel Mokka-e, Nissan LEAF, MINI Cooper SE, Mazda MX-30, Kia e-Soul Mid range, Hyundai KONA Electric, Honda e, BMW i3 (120 Ah) alebo ŠKODA ENYAQ iV 60.
Možno vás zaujme: Slovenský pavilón získal na Expo Dubaj výborné hodnotenia. Koho sme predbehli?
Dostupné sú aj luxusnejšie modely ako napríklad Mercedes-Benz EQA za zhruba 50 000 eur, o niečo drahšie BMW iX3, ďalej tiež Mercedes-Benz EQC za takmer 80 000 eur, podobnú cenovku majú aj Jaguar I-Pace alebo Audi e-tron 55 quattro, Porsche Taycan 4S je za zhruba 100 000 eur alebo Porsche Taycan Turbo S, ktorého cena sa blíži k 200 000 eur.
Volvo ponúka plug-in hybridy Recharge od zhruba 47 000 eur po 80 000 eur. Čoskoro prinesie aj čisto elektrický crossover C40. Automobilka nedávno pustila do sveta vlastnú štúdiu, podľa ktorej pri výrobe elektrickej C40 vytvoria o 70 % viac emisií v porovnaní s konvenčným modelom so spaľovacím motorom. Samozrejme, opak platí pri samotnom používaní auta, kde jasne vyhráva „čistejší“ elektromobil.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies