Archeológovia objavili v jaskyni Sima del Elefante v Španielsku skamenené fragmenty kostí, ktoré by mohli patriť doposiaľ neznámemu druhu človeka. Tento prevratný objav by mohol predstavovať najstaršiu známu ľudskú fosíliu v západnej Európe.
Podľa výskumu publikovaného v časopise Nature sa v roku 2022 podarilo odhaliť časti ľavej lícnej kosti a hornej čeľuste jedinca patriaceho k
vyhynutému človečiemu druhu. Vedci odhadujú, že tieto pozostatky siahajú až do
obdobia pred 1,1 až 1,4 milióna rokov. Nález sa nachádzal v blízkosti kamenných
nástrojov a zvieracích kostí, čo naznačuje prítomnosť ľudskej aktivity v tejto
oblasti.
Nová kapitola vo výskume evolúcie
"Tieto objavy otvárajú novú kapitolu vo výskume evolúcie človeka v Európe, pretože predstavujú nového hráča v ranej histórii osídlenia
kontinentu," uviedla Dr. Rosa Huget, archeologička a profesorka na
Katalánskom inštitúte pre paleoekológiu človeka a sociálnu evolúcia v
Španielsku, ktorá výskum viedla.
Fosília dostala prezývku "Pink" na počesť legendárnej rockovej skupiny Pink Floyd. Vedci predpokladajú, že "Pink" vykazuje isté podobnosti s druhom Homo erectus, ktorý je považovaný za prvého človeka, ktorý opustil Afriku približne pred dvoma miliónmi rokov a vyhynul pred asi 100 000 rokmi.
Nový druh alebo variácia známeho druhu?
Hoci fosília vykazuje isté anatomické rozdiely, nie je dostatočne kompletná na to, aby vedci mohli s istotou potvrdiť, či ide o doposiaľ neznámý druh.
Napriek tomu priradili pozostatkom predbežný názov Homo affinis erectus na základe ich podobnosti s niektorými znakmi Homo erectus.
"Toto je ďalší krok k pochopeniu prvých Európanov," vyhlásil paleoantropológ a hlavný autor štúdie, José María Bermúdez de Castro Risueño,
spoluriaditeľ projektu Atapuerca.
Podľa María Martinón Torresovej, riaditeľky Španielskeho národného centra pre výskum evolúcie človeka, je tento záver najobjektívnejšou interpretáciou
dostupných dôkazov: "Je to opatrné, ale aj trochu odvážne, pretože
nevylučujeme možnosť, že môže ísť o niečo celkom nové."
Tento prelomový objav by mohol zmeniť náš pohľad na evolučnú históriu Európy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies