BRATISLAVA-Medzinárodný tím na čele s vedcami z Univerzity Komenského v Bratislave objavil nový druh hada rozšíreného v Turecku, Azerbajdžane, Arménsku, Gruzínsku, Iraku, Iráne a Rusku, vrátane malej oblasti zasahujúcej aj do Európy. Analýzou genetických aj morfologických údajov vedci zistili, že užovka sarmatská (Elaphe sauromates) v skutočnosti zahŕňa aj ďalší druh, ktorý nazvali podľa starobylého kráľovstva Urartu – Elaphe urartica.
Podľa hlavných autorov štúdie Daniela Jablonskeho a Davida Jandzíka z Univerzity Komenského je mimoriadne náročné túto užovku objaviť v prírode. Navyše sa vyskytuje v oblasti, ktorá je geopoliticky pomerne komplikovaná. Aj preto si zber materiálu pre štúdiu vyžiadal celkovo 17 rokov a širokú medzinárodnú spoluprácu. Nový druh je na základe vonkajších znakov veľmi podobný užovke sarmatskej. Až analýza DNA odhalila, že ide o sesterský a tzv. kryptický, čiže skrytý, druh.
„Objav dokazuje, že aj oblasť alebo skupina živočíchov pomerne dobre prebádaná môže potenciálne skrývať prekvapivé objavy, ak sa výskum realizuje trpezlivo a s využitím kombinácie metód. V tomto prípade štatistických, genetických aj morfologických a v širokej medzinárodnej spolupráci,“ nazdáva sa Daniel Jablonski.
Nový druh hada patrí medzi veľké užovky známeho rodu Elaphe, ktorý je tiež veľmi populárnym medzi chovateľmi teráriových zvierat. Objav nového druhu a analýza jeho biogeografie je dôležitým krokom k poznaniu formovania a vývoja organizmov žijúcich v Európe a Ázii.
„Nález je pre nás aj akýmsi zavŕšením osobnej cesty od nadšených milovníkov a niekdajších chovateľov užoviek rodu Elaphe až k nálezu a vedeckému opisu nového druhu,“prezradil David Jandzík.
Kráľovstvo Urartu, na ktoré história viac než na tisícročie zabudla, prekvitalo v dobe železnej (9. až 6. storočí p. n. l.) v oblasti dnešnej Arménskej vysočiny v okolí jazera Van v Turecku, kde sa vyskytuje aj nový druh užovky. Meno zvolili autori vedeckého opisu z úcty k pôvodnému menu užovky sarmatskej. Jej názov odkazuje na Sarmatov, konfederáciu kočovných kmeňov, ktorí obývali podobné územie severne od Čierneho mora ako užovka sarmatská.
„Vybavením každého vedca musia byť kvalitné odborné predpoklady, osobné zanietenie a v neposlednom rade trpezlivosť. Ukazuje sa to i v tomto prípade, kedy si objav vyžiadal celkovo 17 rokov vedeckej práce. Som nesmierne hrdý na našich vedcov, ktorí dokazujú, že slovenská veda má svoje postavenie v medzinárodnom priestore,“ povedal rektor UK Marek Števček.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies