Nemocnice sú plné tajomstiev aj strašidelných príbehov. Žena tam dlho pracovala a toto je zážitok, na ktorý nezabudla ani po rokoch

Keď sa jej zamestnanie s nemocnicou skrížilo, bola ešte mladučká, nevedela veľa o živote ani o smrti, a tak to, čo videla a počula, niekedy spracovávala ešte dlho po zážitku. Videla ľudí s bolesťami, ľudí pred aj po zomieraní, ľudí nadávajúcich a aj prosiacich, ľudí bez výrazu. Dnes sa venuje činnostiam v inej oblasti, so zdravotníctvom toho spoločného má málo, ale jedna spomienka ju nielen prenasleduje, ale do istej miery jej dala aj trochu hlbší pohľad na svet a veci v ňom.

Primár

Stalo sa to, keď vtedajší primár ochorel. Jeho stav bol veľmi vážny, a keďže mal aj výnimočné postavenie v rámci hierarchie, personál sa k nemu správal s patričnou úctou. A, áno, aj s odstupom, lebo si zrejme nenarobil davy priateľov. O izbu sa, pravdaže, nedelil s nikým, patrilo mu právo na súkromie, a aj keď mu iní lekári oznamovali, čo nové v jeho prípade, vždy dbali na to, aby bol spokojný a nemal dôvod sťažovať sa.

Večer

V jeden večer slúžila mladá doktorka, ešte roztrasená, ale všetko si vykonávala svedomito, nik jej nemohol nič vyčítať. Pripadla na ňu nemilá povinnosť, primárovi musela povedať, že hoci sa snažili, hoci pre záchranu urobili aj nemožné, nič nevyšlo a on čoskoro zomrie. Možno mu zostáva už iba zopár hodín.

Naďa akurát stála obďaleč, nechcela načúvať, ale niečo ju priklincovalo na mieste a vypočula si rozhovor až do konca. Predpokladala, že primár sám vie, že to nevyzerá dobre, tiež mal predsa vedomosti a aj to bolo jeho telo, takže cítil, ako slabne.

Strach

Len čo sa primár dozvedel, že si nepožije dlho, rozplakal sa. Mladá lekárka mu súcitne vravela, že jej je to ľúto, a keby mohla, zmenila by to, ale také niečo nie je v jej možnostiach.

„Zostaňte so mnou, prosím,“ žiadal muž zúfalo. Naďa si prikryla dlaňou ústa, lebo ešte nikdy nepočula niekoho rovnako beznádejného.

Lekárka sa ospravedlňovala, ale odmietla, lebo na starosti mala aj iných pacientov a nemohla si dovoliť sedieť pri ňom celú noc.

Vtom sa on rozzúril, vyhrážal sa jej a tvrdil, že ak ho neuposlúchne, bude ju po smrti chodiť strašiť, že sa ho viac nezbaví. Rozprával aj iné veci, strašidelné a na každé slovo kládol taký dôraz, až sa aj lekárka zľakla a odišla.

Niečo viac

Naďa ešte postávala, po chrbte jej stekal mráz a najhoršie je, že primár zomieral sám, nahnevaný na každého, celý zničený od strachu. Keby mala vysvetliť, prečo sa jej tak hlboko dotkol práve ten večer, nevedela by to úplne, ale donútilo ju to hľadať niečo viac. Zmysel všetkého, celého života. A aj ho našla, vo viere v Boha.