Mnohí rančeri hovoria, že pohľad zo sedla koňa, je na prírodu ten najkrajší. Linda Fraňová z jazdeckého klubu Martin-Záturčie nám prezradila, čo všetko musí absolvovať rodič, ktorý chce, aby sa jeho dieťa venovalo jazdeniu.
Do metropoly Turca prichádza množstvo detí, ktoré sa chcú naučiť jazdiť na koni, lebo to považujú za pekný relax. Iní registrovaní nie sú. „Lebo to nie je potrebné.“ Navyše Fraňová priznáva, že v jazdectve pokiaľ ide o registrovanie profesionálnych jazdcov, nie je také isté, ako v tých najznámejších športoch. Získať licenciu je logisticky náročnejšie.
Licencie
„Samozrejme, od toho sa všetko vyvíja, čo sa týka dotácií, sponzorstiev, u nás to zatiaľ v jazdeckej federácii funguje tak, že ten, kto by rád chodil na preteky a chce sa zúčastňovať pretekov pod záštitou jazdeckej federácie, musí mať licenciu jazdca, a teda byť aj členom, zaplatiť si členské na jazdeckú federáciu,“ vysvetlila.
Prvé preteky
Kto sa učí jazdiť, však nemusí mať vlastného koňa. „My im toho koníka zapožičiame spolu s trénerom. Ak sú šikovní a trošku aj talentovaní, tak sa dá povedať, že do roka, do dvoch, sa môžu zúčastniť nejakých menších pretekov, samozrejme, po absolvovaní skúšky základného výcviku, čo je tá licencia,“ prezradila s dôvetkom, že nasledovať môžu aj menšie preteky – skokové či drezúrne.
Logistika
U nás je málo malých takých pretekov, na ktorých si aj neregistrovaní jazdci môžu vyskúšať súťažiť. „Musíme veľakrát vycestovať do Čiech, na Moravu, kde sú tzv. krížikové parkouri, kde je možnosť, aby ten rodič, alebo tréner, viedol toho koníka, dieťa sedí na koni, alebo na poníkovi, cez také krížiky, aby si to dieťa vyskúšalo, aké to je,“ vysvetlila.
Rôzne aspekty
Pri výchove nových jazdcov je to však často aj nevyspytateľné, keďže ide o živé zviera. „Je tam veľa aspektov, ktoré zohrávajú úlohu, ktoré môžu aj koníka vystrašiť,“ povedala s dôvetkom, že sa snažia o to, aby tie koníky, na ktorých deti jazdia, boli čo najpokojnejšie.
Náklady
Za touto záľubou však stoja aj niekedy veľké náklady. „Koníka nemôžeme odložiť do garáže, ako lyže, alebo motorku, treba sa o ňu starať, 365 dní v roku, či sme chorí, či sme zdraví, či prší, či mrzne, takže je to z tohto hľadiska náročné,“ vysvetlila aktívna jazdkyňa, rozhodkyňa či šéfka klubu v relácii.
Pomoc
Nevyhnutná je aj výstroj, je možné si ju aj požičiavať, resp., prichádza aj iná pomoc. „Rýchlo rastú, tak si to medzi sebou tak bazárovo predávajú. A sedielko a uzdička na koňa, väčšinou, keď sa už raz zakúpi, tak nám vydrží niekoľko rokov,“ povedala s tým, že vyššie náklady majú jazdci, ktorí si ustajnia svojho koňa. „Je potrebné ešte doplácať trénerov a, samozrejme, výjazdy na preteky, čiže, buď treba mať prepravný vozík, auto,“ doplnila.
Kúpa koňa
Hoci ide o nádhernú záľubu, práve peniaze môžu často odradiť. „Je to celkom finančne náročné, ale, samozrejme, všetko sa dá. Dá sa aj koník zapožičať,“ prezradila a odporučila deťom poníkov. Najčastejšie si rodičia detí prenajmú na tri roky poníka a neskôr si kúpia koňa. Poníka je možné ľahšie zvládnuť, keďže už 9-ročné deti môžu začať súťažiť. „Tie nožičky ešte majú krátke,“ dodala s úsmevom Linda Fraňová.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies