Nie je nič, na čom by Bohu nezáležalo

Áno, ale...
Áno, je dobrotivý, ale možno nepovažuje niečo také malicherné za problém, nad ktorým by vykonal zázrak. Svet má ďaleko väčší všeobecnejší náklad, s ktorým si akosi nemôže dať rady. Je tu toho toľko závažného, čo si zasluhuje Jeho pozornosť. Dieťa kdesi v inom kúte zeme zomrie, lebo nemá k dispozícii dostatok potravy. Krásne dievča je vlastnou rodinou predávané do nútenej prostitúcie a musí bojovať o prežitie aj o to, aby získala späť svoju hodnotu. Muž má nepriateľa v podobe závislosti a je ňou mučený tak strašne, až si praje zomrieť. A popri takom nešťastí by Mu malo záležať na tom, čo človek zažije vo svetle všednosti? Odpoveď je jasná a nech si ju napíše každé srdce, ktoré by čo i len trochu pochybovalo. Nič Mu nie je ľahostajné.

Náhrdelník
Žena bola na dovolenke a s manželom si vychutnávala okamih za okamihom. Kúpala sa v mori, čvachtala, bláznila sa a smiala tak prudko, tak nenútene a radostne, že ožiarila aj vodu. Ani si to neuvedomila, ale z krku jej spadol diamantový náhrdelník a pohltilo ho more. Hľadala ho, manžel jej pomáhal a niekoľko dní ju sprevádzal na pláž, aby po ňom spoločne pátrali. Napokon to vzdala, a hoci ten náhrdelník mal pre ňu vzácnu cenu, rozhodla sa, že si nepokazí zvyšok dobrodružstva.
V jedno ráno sa prechádzala, pod nohami ju hrial piesok. Jej pery vzdávali Bohu vďaku, videla okolo seba všadeprítomnú milosť Stvoriteľa a nenechalo ju to chladnou. Čím viac kráčala, dotyk nôh so zemou jej napovedal, že po niečom stúpa. Nazdávala sa, že to je kameň, ale len čo sa prizrela, uvidela opäť nájdený náhrdelník. Bohu na nej tak záležalo, že jej ho znovu daroval.

To naozaj?
„Chcela by som byť vysoká. Taká vysoká, aby som nemusela nosiť topánky na vysokom podpätku. Počula som, že z toho bolia nohy," žalovalo sa dievčatko. Jeho mama počúvala a prikyvovala.

„Pomodli sa za to. A porozprávaj sa s Bohom o svojich túžbach," poradila jej mama.

„Ale veď on má dôležitejšiu prácu. Neviem, či by to nebolo neúctivé prísť za Ním a povedať Mu, že chcem byť vysoká."

„On ťa predsa miluje. Pravdaže Mu to môžeš povedať. Hovor o všetkom so spasiteľom."

Dievčatko síce nenarástlo, ale vďaka tomu sa naučilo urobiť Boha najlepším priateľom. V období dospievania a aj skoršej dospelosti ju zastihlo všeličo - tragédia, srdcabôľ, sklamanie a aj čas, keď musela zliepať rozbité črepiny života. Ale vždy sa zdôverovala Bohu a On ju zachránil. Ničoho sa nebojí, nezľakne sa bolesti. Hoci by sa aj uprostred noci zobudila, jej srdce je v nepretržitom spojení s Ním.

Je to tak. Nie je nič, na čom by Bohu nezáležalo.