NKÚ sa chce sústrediť na prierezové výkonnostné kontroly

Kontrolóri preverili nakladanie so štátnymi verejnými prostriedkami v celkovej sume takmer 11,5 miliardy eur. Porušenie pravidiel finančnej disciplíny identifikovali vo výške približne 22 miliónov eur.

Vyplýva to zo Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) za rok 2015, ktorú predseda NKÚ Karol Mitrík zaslal novozvoleným poslancom parlamentu. Informovala o tom hovorkyňa Najvyššieho kontrolného úradu Daniela Bolech Dobáková s tým, že z hľadiska nového strategického smerovania NKÚ je jeho zámerom sústrediť sa pri prierezových kontrolách na oblasť výkonnosti.

Výsledkom kontrol v minulom roku bolo 487 odporúčaní, na základe ktorých kontrolované subjekty prijali 2 605 opatrení. Ich následné plnenie bude najvyššia kontrolná inštitúcia priebežne kontrolovať v nadchádzajúcich rokoch. Najväčší podiel kontrolných akcií tvorilo minulý rok preverenie zákonnosti postupov subjektov. Z celkového počtu kontrol predstavovalo takmer tretinu.

Keďže NKÚ nemá sankčné právomoci, zistenia súvisiace s možným porušením zákonov či trestnoprávnou zodpovednosťou odstupuje orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym inštitúciám. V roku 2015 Najvyšší kontrolný úrad odstúpil orgánom činným v trestnom konaní sedem prípadov. Zistenia podal na prokuratúru napríklad v súvislosti s hospodárením v Slovenských elektrárňach, s nákupom liekov v nemocnici s poliklinikou v Dunajskej Strede či s nakladaním s majetkom v obci Čižatice.

Sedem prípadov úrad odstúpil Úradu pre verejné obstarávanie. Urobil tak napríklad v súvislosti s delením zákazky pri rekonštrukcii základnej školy v Nitre, nedodržaním zákona o verejnom obstarávaní v obci Hul či meste Žarnovica. V 16 prípadoch dal úrad podnet na začatie správneho konania Správe finančnej kontroly (dnes Úrad vládneho auditu).

Kontrolóri preverili aj pravidlá poskytovania dotácií z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa na ministerstve financií. Príjemcovia dotácií síce boli oprávnenými žiadateľmi o dotácie, nedostatky sa však prejavili pri dodržiavaní zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek z dotácií, nepreukázaní spolufinancovania pri podaní žiadosti o dotáciu ako aj v tom, že zúčtovanie použitej dotácie nebolo vykonané v stanovenom termíne.

Pochybenia vyplynuli najmä z nedostatočných skúseností a vedomostí príjemcov dotácií, hlavne občianskych združení. Ďalšie nedostatky kontrolóri zistili v súvislosti s nejasnými podmienkami, ktoré určil rezort financií pri poskytovaní a zúčtovaní dotácií. Ministerstvo financií nedostatočne a nejednoznačne špecifikovalo podmienky čerpania dotácií. Nedostatočné a nejednoznačné boli aj informácie k zúčtovaniu poskytnutej dotácie v oznámení o poskytnutí dotácie.

Pozornosť kontrolórov sa sústredila aj na celoeurópsku tému, ktorá súvisí s úsporami energií, kde preverovali opodstatnenosť opatrení prijatých na zabezpečenie zníženia primárnej spotreby energie na Slovensku o 20 percent do roku 2020. Kontrola odhalila viaceré finančné, kapacitné riziká ako aj riziká pri vyhodnocovaní opatrení energetickej efektívnosti a plnenia cieľov energetickej efektívnosti.

NKÚ zistil, že vybrané ústredné orgány štátnej správy nezabezpečili dostatok pracovníkov pre plnenie úloh v oblasti monitorovania energetickej efektívnosti a úspor energie, dôsledkom čoho nie sú do monitorovacieho systému dostatočne zadávané potrebné údaje. Slovensko zároveň v roku 2014 nedodržalo svoju povinnosť zabezpečiť každoročnú obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy vo výške troch percent.

Plnenie cieľov úspor energie je v súčasnosti iba čiastočné. V prípade, že sa bude odďaľovať zriadenie komplexného systému finančných mechanizmov zameraných na zlepšenie energetickej efektivity na Slovensku, bude tým ohrozené aj plnenie záväzkov voči EÚ v oblasti energetickej efektívnosti.

V rámci hlavného smeru stratégie kontrolnej činnosti zameranej na zvýšenie kvality života uskutočnil NKÚ kontrolu, ktorou preveril použitie peňazí zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miest a obcí na financovanie prenesených a samosprávnych pôsobností na úseku regionálneho školstva. Kontrola v mestách a obciach poukázala na nedostatky v oblasti rozpočtového procesu, pri neuplatnení rozpočtovej klasifikácie, ako aj pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly. Nedostatky sa objavili aj v oblasti verejného obstarávania.

Zistenia NKÚ poukazujú na to, že súčasný spôsob financovania regionálneho školstva nezabezpečuje dostatočnú transparentnosť, čo má negatívny vplyv na hospodárnosť a efektívnosť použitia prostriedkov štátneho rozpočtu. Úrad zároveň v rámci kapitoly rezortu školstva zistil nedostatočné finančné zabezpečenie regionálneho školstva pre nákup učebných pomôcok, informačno-komunikačnej technológie a moderných didaktických pomôcok a celkové podkapitalizovanie oblasti.