SANÁ - Najväčšia pozornosť sa v týchto dňoch – okrem vojny v Pásme Gazy – venuje vojnovému napätiu rozpútanom hnutím Húsíov, ktoré formálne ovláda tridsať miliónový Jemen (oficiálny názov Jemenská republika), asi 11 – 12x geograficky väčší ako Slovensko. Muslimskí šíitski Húsíovia, známi ako Ansar Allah (stúpenci Boha) sú už roky zapojení do občianskej vojny v Jemene a najnovšie na seba upriamili pozornosť vstupom do palestínsko-arabského konfliktu tvrdením, že začal ostreľovať Izrael raketami. Lenže museli by to byť rakety ´superstredného´ doletu, aby dokázali preletieť cez Saudskoarabský polostrov. Jednoznačne ide skôr o tlak na Izrael, aby ukončil vojenskú operáciu v Gaze.
Lenže ďalšia fáza zúfalého úsilia Húsíov upozorniť na seba svet je už vážnejšia a hrozí narušením obchodnej a geopolitickej stability vo svete. Húsíovia začali útočiť na obchodné lode na rozhraní Červeného mora a Adenského zálivu. Kritická úžina medzi Jemenom a Somálskom má šírku asi 27 kilometrov a už v minulosti sa tam obchodné lode stávali cieľom útoku pirátov. Zablokovaním tejto úžiny by Suezský prieplav stratil zmysel, ide cez neho 12% svetového obchodu, prechádzajú ňou ropné tankery z Perzského zálivu do Stredozemného mora. Húsíovia odôvodňujú svoje akcie tým, že útočia na „lode, ktoré sú v spojení s Izraelom“. Takže vlastne môžu zaútočiť na ktorúkoľvek loď, ktorá sa im znepáči.
Západ, špecificky letectvo USA a Spojeného kráľovstva, začali preto koncom minulého týždňa bombardovať vojenské pozície Húsíov, pričom mali zasiahnuť na 30 cieľov. Francúzsko sa k vojenskej akcii nepripojilo, hoci je od „arabskej“ ropy dosť závislé, na rozdiel od USA, ktoré ju vôbec nepotrebujú. Prezident Biden označil útoky za úspešné a vyhlásil, že v prípade potreby budú v úderoch pokračovať a budú chrániť „tok medzinárodného obchodu“.
Ako sme si už zvykli, v západnom svete sa vyrojila spústa bojovníkov za mier, ktorí sú vojenskými aktivistami Húsíov nadšení takisto ako boli unesení hrdinskými činmi ozbrojencov Hamasu proti izraelským civilistom. Ozbrojenou reakciou na tieto nevinné hrdinstvá sú ale zhrození. Pohotovo na útoky proti vojenským cieľom v Jemene reagoval ruský veľvyslanec v Bezpečnostnej rade OSN. Útoky Húsíov na obchodné lode predtým neodsúdil, letecké údery amerických a britských lietadiel na vojenské ciele „ostro odsúdil“.
Považovať Jemen za kompaktný štát je ale absurdné. Teritórium Húsíov sa nekriticky označuje ako Jemen. Situácia v tejto krajina na počiatku roku 2024 je však taká, že značné oblasti tohto roztriešteného štátu majú pod kontrolou iné frakcie, ktoré bojujú nielen s Húsíami, ale často aj navzájom medzi sebou.
Jemen je, samozrejme, muslimská krajina s pomerom sunnitov a šíitov plus mínus 60: 40%. Najpriek tomu, že Húsíovia sa zmocnili hlavného mesta Saná už takmer pred desiatimi rokmi po ťažkých bojoch s vládnymi jemenskými silami neúspešne podporovanými Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi. Takže sunnitské krajiny sa skôr prikláňajú na saudskoarabskú stranu (to neznamená automaticky na západnú) a nie na stranu Húsíov.
Šíitskych Húsíov zase nezakryte podporuje šíitský Irán, finančne aj vojensky, čo jemenskému sporu dodáva vnútromuslimský rozmer. Najväčšej podpory sa však Húsíom dostalo v Palestínskej autonómii. V jej hlavnom meste – Ramalláhu – sa v najznámejšej mešite konala pobožnosť, v ktorej Húsíov ospevovali. Niet divu, Húsíovia rozhodne podporili útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 a sú tiež za zničenie židovského štátu.
Ivo Samson
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies