O tom, ako jedna kvapka odvahy stačí, aby prišla úľava

Lebo áno, to sa občas stáva, že pri čítaní Biblie natrafíme na pasáže, ktoré nám vyznievajú vzdialene. Hovoríme si, že sa tým mali riadiť oni v minulosti, ale nie my v súčasnosti. My nie, lebo...

Takto je presne spísaný aj jeden verš, ktorý nabáda veriacich, aby si vzájomne vyznávali hriechy. Písal to konkrétne Jakub vo svojom liste kresťanom, pričom svoju radu zdôvodnil tak, že je to na uzdravenie. Teda ktokoľvek vyznáva hriechy druhým, prinesie mu to zdravie.

Ach, aké čudné pre nás, však? Keď väčšinu svojich vecí utajujeme a dávame kamsi preč, aby sme nevideli ani my, a tí ostatní už vôbec nie. Lenže, myslíme si, že Jakub tým nepísal len o hriechoch ako takých, ale celkovo povzbudzoval k úprimnosti. Nech medzi sebou nešírime len víťazstvá, ale aj prehry. Nech sa neváhame podeliť nielen o dobré, ale aj o zlé.

Nočné mory

Petru sužovali nočné mory. Už to trvalo dlhšie, možno mesiac alebo dva, ktovie. Bolo jej jasné iba toľko, že ak nočné mory neprestanú, celkom ju to zničí. Občas sa budievala na krik, a keď otvorila oči, uvedomila si čosi strašidelné. Že to ona vykrikovala. Že to jej hlas sa niesol miestnosťou v strachu a úzkosti.

O svojich nočných trápeniach sa nerozprávala s nikým. Iba otcovi čosi nadškrtla, iba priateľovi čosi odtajnila, aj to však nie všetko. Nechávala si časť aj pre seba. O tom, ako sa bojí ľahnúť si, lebo už očakáva najhoršie.

Kresťania

Otec ju nabádal, aby sa zdôverila kresťanom v cirkvi, a ak nie priamo na bohoslužbe, aby sa za ňu modlili, tak nech to povie aspoň pastorovi. Ale ona zaryto mlčala. Až raz, bolo modlitebné stretnutie a čosi v jej vnútri do nej dobiedzalo, nech otvorí ústa a prizná sa. Nech odhodí strach z posudzovania, lebo je zbytočný. A tak bola úprimná a naozaj prišla úľava. Už hneď v tej sekunde, zrazu si pripadala slobodná. Zrazu sa neobávala, čo si o nej pomyslia ostatní, lebo ju zaplavil pokoj. A ešte zvláštnejšie bolo, že od toho večera ju nočné mory, vďakabohu, nenavštevovali.

Pomôže to aj iným

Niekedy úprimnosť nevyrieši hneď každé súženie. Niekedy si to bude žiadať viac, ale jedno je isté. Úprimnosť odstraňuje múry medzi nami, spoznávame, kým sme a spoznávajú to aj tí, čo sú v našej blízkosti. A tiež to má moc niekoho iného pozdvihnúť, lebo ak my priznáme, že bojujeme, pridajú sa ďalší, ktorí bojujú a doteraz sa ľakali priznania. Jedna kvapka odvahy prileje ďalšiu kvapku, až vznikne niečo úchvatné. Spoločenstvo ľudí, ktorí nepredstierajú, ale existujú v pravde a v zdraví.