Odsúdili exšéfa Matice slovenskej Jozefa Markuša

Trestné oznámenie na Jozefa Markuša podalo nové vedenie Matice na čele s Mariánom Tkáčom v roku 2011. Jozefovi Markušovi kladie súd za vinu uznanie dlhu dcérskej spoločnosti Matice slovenskej – Matičného fondu. Zmluvu o prevzatí dlhu vo výške vyše 202-tisíc eur Jozef M. podpísal v roku 2007. Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov tlačiarenskej spoločnosti Neografia, v ktorej mala Matica 80-percentný podiel.

Prokurátorka v záverečnej reči zdôraznila, že je nespochybniteľné, že Jozef Markuš v roku 2007 podpísal zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu. Išlo pritom o dve samostatné právnické osoby a Matica slovenská na prevzatie a uhradenie premlčaného dlhu nemala podľa prokurátorky žiadny racionálny ekonomický dôvod.

Predseda senátu Karol Posluch vysvetlil, že niet pochýb o tom, že dlh tretej osoby bol pokrytý z matičných prostriedkov, čo verejnoprávnu inštitúciu poškodilo. „Nie je pravdou, čo tvrdí obhajoba, že šlo iba o nevydarenú finančnú operáciu,“ vysvetlil sudca. Krok MS vedenej Jozefom M. sa podľa neho dá kvalifikovať ako dar tretej osobe.

Senát však na rozdiel od prokuratúry nemal pocit, že došlo k úmyselnému konaniu Jozefa M. Preto skutok prekvalifikoval ako konanie z nedbanlivosti. „Nebol úmysel nikomu ublížiť, ale obžalovaný vedel, že Matica slovenská môže prísť o tieto peniaze, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že sa to nestane,“ skonštatoval sudca.

„Rozsudok ma prekvapil. Určite si myslím, že môj klient je nevinný. V tomto prípade nebolo preukázané, že úmyselne spáchal nejaký trestný čin,“ reagoval na rozsudok obhajca Stanislav Jakubčík. Samotný Jozef M. sa vynesenia rozsudku nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. V písomnom vyjadrení, ktoré prečítal obhajca, odmietol svoju vinu.

„Nikdy by ma ani nenapadlo, že ma raz bude dakto obviňovať, že som so zlým úmyslom pripravoval a realizoval konštrukciu, ako majetkovo poškodiť Maticu slovenskú a ešte túto konštrukciu aj skryl pred spolupracovníkmi,“ napísal. „Po dlhých a ťažkých rokoch urputného zápasu, ako riešiť a vyriešiť zložité problémy deficitu vo financovaní Matice slovenskej, by som naozaj nečakal, že ma niekto bude obviňovať z nedostatočnej starostlivosti o jej majetok, ba z jeho úmyselného poškodzovania,“ uviedol ďalej.

Súd sa musel vysporiadať s niekoľkými právnymi problémami, najmä s tvrdením obhajoby, že Jozef M. nebol ako predseda MS s ňou v pracovnoprávnom vzťahu, a preto nemôže byť trestne zodpovedný za dôsledky podpísania zmluvy. Súd však s týmto nesúhlasil. Sudca vysvetlil, že Jozef M. bol počas dlhoročného pôsobenia sedemkrát zvolený za predsedu MS a pracovnoprávny pomer mu vznikol na základe zákona. „Preto súd mohol konštatovať, že povinnosti vedúceho pracovníka platili aj pre obžalovaného,“ objasnil.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave sa k rozsudku nevyjadrila. V záverečnej reči žiadala pre Jozefa M. trest na dolnej hranici trestnej sadzby 10 až 15 rokov. „V každom prípade obvinený ako predseda MS celkom zjavne vedel, že je štatutárnym orgánom, ktorého povinnosťou je pristupovať k majetku MS tak, aby nedochádzalo k neopodstatnenému úbytku na jej majetku,“ skonštatovala prokurátorka.

Počas záverečnej reči pripomenula, že Jozef M. podpísal zmluvu, v ktorej bolo výslovne uvedené, že MS za zaväzuje uhradiť premlčaný dlh, na prevzatie ktorého nebol žiadny právny a ani ekonomický dôvod. Na zistenie nevýhodnosti uzatváranej zmluvy pritom podľa nej Jozef M. nemusel mať právnické ani ekonomické vzdelanie, nakoľko už z jej obsahu bolo jasné, že sa preberá premlčaný a pochybný dlh, ktorý mal vzniknúť pred 10 rokmi a pri ktorom nie je možné zistiť ani dátum jeho vzniku.

„Aj pre laika je zrejmé, že pre Maticu slovenskú je zmluva evidentne nevýhodná,“ podotkla prokurátorka. Dlh uznaný predsedom v roku 2007 Matica slovenská uhradila v dvoch splátkach v roku 2008 a 2009.

Obžalobe sa nepodarilo dostatočne presvedčivo preukázať vinu obžalovaného, uviedol v záverečnej reči obhajca Jakubčík. Zdôraznil, že neexistuje zmienka alebo pochybnosť o takmer 20-ročnom pôsobení Jozefa M. na čele MS. Obhajoba preto nadobudla pocit, že proces je iba snahou súčasného vedenia MS očierniť meno jedinej osoby za rozhodnutia jej kolektívnych orgánov. Trestné konanie inicioval v roku 2011 súčasný predseda MS Marián Tkáč, ktorý podal trestné oznámenie. Jozef M. bol obvinený v roku 2014.

Obhajca vysvetlil, že v prípade prevzatia dlhu šlo o kolektívne rozhodnutie, pričom bolo snahou zachrániť Matičný fond, a tým aj finančné prostriedky MS. Akcie fondu sa totiž mali stať predmetom útoku nepriateľskej finančnej skupiny. Jozef M. podľa Jakubčíka nemohol v roku 2007 predvídať, že príde finančná kríza, ktorá akcie fondu znehodnotí.

Obhajoba navyše tvrdí, že Jozef M. nebol v pracovnoprávnom vzťahu s MS, a preto nemôže byť trestne stíhaný z porušenia povinností pri správe cudzieho majetku. Obžalobe vytkol, že sa snaží postihnúť nakladanie MS so súkromnými a nie štátnymi prostriedkami. „Akým právom sa štát mieša do súkromnoprávnych vzťahov?“ opýtal sa. Prokurátorka na to zareagovala, že MS je verejnoprávna inštitúcia a nie obchodná spoločnosť.