Olovo zabíja milióny ľudí ročne. Znižuje IQ a zvyšuje mieru kriminality

Ročne vraj spôsobí smrť viac ľudí ako autonehody, HIV, malária, tuberkulóza a samovraždy dohromady. Napriek tomu sa o tejto hrozbe príliš nehovorí. O čom je reč? O otrave olovom.
Že je tento kov zdraviu škodlivý, pritom ľudia vedia tisíce rokov. Grécky básnik a lekár Nikandros z Kolofónu už v 2. storočí pred naším letopočtom písal o toxicite olova a olovnatú bielobu zaradil medzi jedy. Rímsky architekt Vitruvius , žijúci v 1. storočí pred naším letopočtom, pre zmenu varoval pred používaním olova v potrubí. Dnes vieme, že olovnatý benzín vedie k predčasným úmrtiam ľudí, že olovo môže výrazne znížiť IQ a je pravdepodobné, že existuje vzťah medzi tým, keď sú ľudia v detstve vystavení olovu, a neskoršou vysokou mierou kriminality v spoločnosti. Napriek tomu je olovo, a to predovšetkým v chudobnejších častiach sveta, všadeprítomné. Pure Earth, čo je najväčšia nezisková organizácia zaoberajúca sa problematikou kontaminácie olovom, nedávno uskutočnila rozsiahly prieskum  výrobkov v 25 krajinách s nízkymi a strednými príjmami, od Peru cez Nigériu a Indiu až po Filipíny. Cieľom bolo zistiť, aký vysoký je obsah olova vo výrobkoch pre domácnosť. Čísla, ku ktorým výskumníci došli, sú alarmujúce. Vysoké množstvo olova bolo zistené v 52 percentách kovového a 45 percentách keramického riadu, ďalej v 41 percentách farieb v domácnostiach a 13 percentách hračiek. Obrovské množstvo olova, s ktorým sa ľudia v týchto chudobnejších častiach sveta pravidelne stretávajú, má samozrejme negatívne dopady na ich zdravie. Aký ohromný to je problém, ukázala štúdia publikovaná nedávno v časopise Lancet Planetary Health. Jej autori, ekonóm Bjorn Larsen a globálny vedúci pracovník Svetovej banky pre riadenie znečistenia Ernesto Sánchez-Triana, odhadujú, že v dôsledku expozície olovu v roku 2019 predčasne zomrelo na kardiovaskulárne ochorenie približne 5,5 milióna ľudí. Pre bližšiu predstavu - je to viac, než koľko ľudí v tomto roku zomrelo v dôsledku autonehôd (1,2 milióna), tuberkulózy (1,18 milióna), HIV/AIDS (864 tisíc), samovrážd (759 tisíc) a malárie (643 tisíc) dokopy. Podľa prepočtov oboch autorov článku tento problém ako celok predstavuje spoločenské náklady vo výške šiestich biliónov dolárov ročne, čo je suma zodpovedajúca 6,9 percenta celkového svetového HDP. Opäť pre porovnanie – je to viac ako nedávny odhad Svetovej banky týkajúci sa spoločenských nákladov na znečistenie ovzdušia, ktorý predstavoval 6,1 percenta celosvetového HDP. Tieto čísla vyzerajú na prvý pohľad ťažko uveriteľne, na vierohodnosti ale získajú, ak vezmeme do úvahy, ako široko je populácia v rozvojovom svete vystavená olovu. Jeden vedecký tím, vedený environmentálnym vedcom Bretom Ericsonom, skúmal  v roku 2021 výskyt olova v krvi obyvateľov v 34 krajinách, v ktorých dohromady žije viac ako dve tretiny svetovej populácie. Podľa jeho odhadu malo v krvi vysokú hladinu olova (definovanú ako viac ako päť mikrogramov na deciliter) celkom 48,5 percenta detí. V bohatých štátoch majú pritom vysokú hladinu olova v krvi iba asi tri percentá detí. Celkovo sa tak odhaduje, že vo svete trpí otravou olovom dokopy zhruba 815 miliónov detí, teda každé tretie. Práve deti sú pritom olovom najviac ohrozené, pretože ich kosti a orgány po jeho konzumácii absorbujú viac tohto kovu. Okrem toho olovo, ktoré je neurotoxínom, môže v mladšom veku ľahšie ohroziť ich duševný vývoj. V júli tohto roku zverejnila americká neziskovka Center for Global Development (CGD) pracovný dokument  zhrňujúci výsledky 47 štúdií, ktorý tvrdí, že čím viac sú deti vystavené olovu, tým horšie sú ich výsledky v testoch z matematiky, čítania a IQ. Podľa CGD tak možno približne pätinu celkového rozdielu vo výsledkoch testov medzi deťmi v bohatých a chudobných krajinách pripísať rozdielom v expozícii olovu. Aké sú hlavné zdroje kontaminácie olovom, zatiaľ príliš nevieme. Historicky bolo hlavným zdrojom olovo v olovnatom benzíne, ten sa ale v posledných dekádach prestal používať a posledná krajina (Alžírsko) ho zakázala pred dvoma rokmi. Olovo sa hojne používa v autobatériách, leteckom palive a spotrebnom tovare. Občas sa dokonca objavia v potravinách. Štúdia  z roku 2019 v Bangladéši zistila, že kurkuma bola často zámerne kontaminovaná olovom, aby bola jasnejšia. V roku 2019 obsahovala takmer polovica vzoriek tohto korenia, ktoré sa v ázijskej kuchyni hojne využíva, odobratých na hlavnom veľkoobchodnom trhu v Dháke zistiteľné množstvo olova. Stále však nie je jasné, ktorý zdroj sa na otravách ľudí olovom podieľa najviac. Je to spôsobené aj tým, že na skúmanie tohto problému sa vo svete vynakladajú smiešne sumy peňazí. Správa  z roku 2021 zistila, že neziskové organizácie míňajú na riešenie tejto problematiky najviac 10 miliónov dolárov ročne, pričom väčšina týchto peňazí pochádza od vlád. Na porovnanie: na boj proti vírusu HIV/AIDS , ktorý v roku 2019 zabil pätinu ľudí v porovnaní s otravou olovom, vynaložili len v roku 2022 vlády vo svete na 8,2 miliardy dolárov.