Opatrovanie v Rakúsku sa stalo stratégiou úniku nezamestnanosti

Na základe dlhodobého výskumu slovenských opatrovateliek seniorov v Rakúsku na to poukázal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Ten ukázal, že väčšina z nich je so svojou prácou spokojná.

"Ich príjem z opatrovania v Rakúsku je stále vyšší, ako by mali z plateného zamestnania na Slovensku. Zároveň má pre nich práca emancipačný rozmer – stávajú sa živiteľkami rodiny, vedia sa uplatniť v Rakúsku, naučia sa cudzí jazyk a mnohé ženy sa v tomto type práce cítia spokojne," objasnila Martina Sekulová z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Opatrovateľky klasicky dochádzajú do Rakúska na dvojtýždňové turnusy, po ktorých trávia dva týždne doma. Sekulová povedala, že ženy vo výskume oceňovali toto striedanie najmä kvôli zosúladeniu pracovného a súkromného života. Práca v Rakúsku totiž môže mať aj negatívny vplyv na život a rodinu na Slovensku.

"Vo výskume sa ukázal rozdiel medzi mladšími ženami a ženami v zrelom veku," uviedla Sekulová. Mladšie ženy podľa nej často opisovali smútok z odlúčenia od detí, kým ženy v zrelom veku uviedli napríklad, že so svojím partnerom si boli vzácnejší alebo im, naopak, skúsenosť a ekonomické osamostatnenie sa dali silu ukončiť nefunkčné manželstvo.

Kým v roku 2011 najviac opatrovateliek v Rakúsku pochádzalo zo západného Slovenska (okolo 42 percent), v roku 2016 ich už bolo najmenej a viac ako 46 percent pochádzalo z východného Slovenska. Tiež narástol podiel opatrovateliek, ktoré pred začatím práce v Rakúsku boli nezamestnané.

To podľa Bahnu naznačuje postupný pokles atraktívnosti tohto zamestnania zo slovenskej perspektívy.

Dlhodobé opatrovanie vplýva na zdravotný stav opatrovateliek, pretože ide o fyzicky náročnú prácu, často spojenú so zneužívaním zo strany sprostredkovateľských agentúr, s nevýhodnými či nevyhovujúcimi pracovnými podmienkami.

Najdôležitejším faktorom pre odchod za opatrovateľskou prácou do Rakúska sú financie. Opatrovateľky vo výskume pochádzali buď z lokalít s problematickým trhom práce, s vysokou mierou nezamestnanosti, s ponukou zamestnaní s nízkou mierou stability a istoty, či boli ohrozené vekovou diskrimináciou (mali viac ako 45, respektíve 50 rokov).

K finančnej motivácii respondentiek patril aj nárok na rodinné prídavky a penzie v Rakúsku. Reálna výška nároku na penziu v Rakúsku bola však často sklamaním.

Z výskumu v roku 2016 vyplynulo, že priemerný čistý príjem za dva týždne opatrovania v Rakúsku je asi 840 eur.

"Medzi rokmi 2011 a 2016 mierne narástol, no zdá sa, že aj v dôsledku vývoja trhu práce na Slovensku sa tento príjem stáva pre Slovenky čoraz menej atraktívny. Mnohé sú však s prácou veľmi spokojné, ostávajú v nej až do dôchodku," konštatoval Bahna.

Podľa Sekulovej chodia do Rakúska pracovať ako opatrovateľky tiež slovenské dôchodkyne, pre ktoré je dôchodok na Slovensku nízky. Podiel mužských opatrovateľov seniorov v Rakúsku je dlhodobo najviac päť percent.

Vo výskume žien jeden až tri roky po návrate z Rakúska sa ukázalo, že viac ako polovica pracovala, okolo 30 percent skúmaných žien bolo už na dôchodku, čiže opatrovanie v Rakúsku bolo ich posledným zamestnaním.

"Rozdiel je v tom, že ak pracovali v Rakúsku ako opatrovateľky relatívne krátko, to zamestnanie, ktoré si našli po návrate, malo podobnú kvalitu a prestíž ako ich zamestnanie pred odchodom. Ak však boli v Rakúsku dlhodobo, na Slovensku nachádzali častejšie pracovné pozície na menej prestížnych miestach," povedal Bahna.

Začiatky migrácie za opatrovateľskou prácou sa datujú do 90. rokov 20. storočia, masové rozmery nabral po legalizácii tejto práce v Rakúsku v roku 2006 a najmä v období ekonomickej krízy a nárastu nezamestnanosti po roku 2009.

Počet slovenských opatrovateliek v Rakúsku dosiahol vrchol v roku 2015, keď v Rakúsku pracovalo viac ako 26.500 slovenských opatrovateliek. Odvtedy ich počet v Rakúsku klesá a po roku 2017 najviac opatrovateliek rakúskych seniorov pochádza z Rumunska.

Komplexný výskum slovenských opatrovateliek v Rakúsku SAV realizovala v rokoch 2011 a 2016 a rozhovory s opatrovateľkami v rokoch 2011 a 2017. Dopĺňajú ho údaje z Obchodnej komory Rakúska a z Výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu SR.