ŽILINA - Od vzniku Slovenskej republiky sa diaľničná sieť rozrástla viac ako trojnásobne, stále však treba dobudovať 117 kilometrov (km) diaľnic a 888 km rýchlostných ciest. Budúce vlády budú musieť riešiť problém financovania, inak tempo výstavby ustane, pričom ucelená štátna koncepcia je kľúčová aj pre stavebný sektor.
Pri príležitosti odbornej konferencie „Moderná, kapacitná a bezpečná dopravná infraštruktúra - základný predpoklad ekonomického rozvoja SR“ to dnes v Žiline povedal generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného (VÚD), a. s., Žilina, Ľubomír Palčák. V roku 1993 bolo podľa Palčáka v užívaní 26 % diaľnice D1, 77 % D2 a 19 % rýchlostnej cesty R1, čo predstavovalo 243 km. "Dnes máme k dispozícii 73 % D1, 100 % D2, 22 % D3, 10 % D4, 64 % R1, 11 % R2, 9 % R3, 19 % R4 a 10 % R3, čo predstavuje 708 km diaľnic a rýchlostných ciest. Z pohľadu tempa výstavby sú podľa počtu odovzdaných km jednoznačne najsilnejšie roky 2006 – 2010 a úplne najvyššie tempo je v rokoch 2011 – 2015. Čo sa týka rozostavanosti, teda počtu kilometrov vo výstavbe, boli najsilnejšie roky 2010 a najmä 2014 a 2015. V tomto období máme rozostavaných 136 km," doplnil generálny riaditeľ VÚD.
Podotkol, že v rámci nového Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII) by Slovensko malo zrealizovať približne 124 km diaľnic a 31 km rýchlostných ciest. "Veľkým problémom sú finančné zdroje. Zatiaľ máme alokované zdroje v OPII a príslušné spolufinancovanie zo SR na úrovni 2,7 miliardy eur. Len na projekty do roku 2020 respektíve 2022 potrebujeme 8,8 miliardy eur a na dobudovanie celej plánovanej siete po roku 2022 potrebujeme 10,8 miliardy eur. Tu je obrovská výzva pre budúce vlády. Buď sa tempo výstavby spomalí, ale dopyt po infraštruktúre v regiónoch je obrovský, alebo sa musia hľadať ďalšie možnosti," dodal Palčák.
Pripravenosť, kapacitné možnosti a problémy stavebného sektora na Slovensku prezentoval na konferencii Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Podľa jeho prezidenta Zsolta Lukáča na stavebný sektor veľmi zle pôsobí hlavne politická nestabilita v stratégii výstavby dopravnej infraštruktúry. "Dôsledkom toho je, že hlavne v personálnej oblasti majú dnes stavebné firmy obrovské problémy. V období spomalenia, respektíve zastavenia výstavby odišlo zo sektora mnoho odborníkov, ktorí dnes chýbajú. Už ani nie je problém ponuky štátneho sektora, ale skôr možnosť kapacitného zabezpečenia realizácie tejto ponuky zo strany stavebníctva. Ďalším problémom je, že ani slovenské školstvo v súčasnosti nedodáva na trh potrebných absolventov z pohľadu stavebných profesií a kvality ich prípravy," zdôraznil Lukáč.
Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), a. s., Milana Gajdoša bola do roku 2014 diaľničná sieť dostupná do 45 minút pre 60 % obyvateľov Slovenska. "Dnes odovzdávané a rozostavané úseky túto dostupnosť rozšíria až na 80 %. V čase zrealizovania prioritných projektov, ktoré NDS dnes tendruje, sa bude dostupnosť približovať až k 90 %. Strategickým cieľom NDS je do roku 2020 mať diaľničnú sieť do 45 minút dostupnú pre 95 % obyvateľstva. Toto zároveň rieši aj dôležitú úlohu diaľničnej siete, a to je prepájanie regiónov Slovenska a zároveň aj napojenie diaľničnej siete Slovenska na okolité štáty," uzavrel generálny riaditeľ NDS.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies