Pápež František v tom nemá úplne jasno. V konflikte na Strednom východe len tápe v neznáme

Lenže na tróne špičky rímskeho katolicizmu už sedel nejeden darebák, a to nemusíme listovať v známom diele Theodora Mommsena, nositeľa Nobelovej ceny, o pápežoch a autora slávnej knihy (Die Päpste). Ani nemusíme siahať k českému majstrovi historických románov, Aloisovi Jiráskovi, ktorý do úst českého panovníka „Jiříka z Poděbrad“ vložil nesmrteľnú vetu: „na tomto tróne sedel už nejeden lump“. Osudné a historicky ťažko preukázateľné tvrdenie jedného z najviac čítaných autorov v českom prostredí (niečo ako český Walter Scott v Británii), ktoré ale malo za následok, že Česi sú dnes popri Švédoch považovaní za najväčších „neznabohov“ v Európe.

Prečo máme v Európe ateizmus?

Čím si Česi taký atribút vyslúžili? Ak ponecháme bokom ich dejiny (husitizmus, protireformácia, osudy J. A. Komenského a jemu podobných), na vine je nepochybne Vatikán, ktorý si opakovane mýlil náboženstvo s politikou. Poprípade nebol schopný zaujať rozhodné stanovisko k politickému dianiu. Iste, česť výnimkám, ku ktorým rozhodne patrí Ján Pavol II., inak to zväčša bolo na zaplakanie (Pius XII. a mnohí pred ním). Súčasný svätý otec František však v šlapajách veľkého Hildenbranda (Gregora VII.) alebo Jána Pavla II. až tak veľmi nekráča.

Gregor VII.

Zdroj: Catholic Answers / stock.adobe.com

Ján Pavol II.

Zdroj: Aktuality.sk

Kritika z radov izraelských rabínov

Svätý otec sa v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom medzi Izraelom a Iránom (Irán sa skrýva za názvom „Pásmo Gazy“) dopustil viacerých prešľapov. Z kuloárov Vatikánu sa toho tradične veľa nedozviete, ale izraelskí rabíni, ako sa zdá, v tom majú jasnejšie. Podľa Rady talianskeho rabínskeho zhromaždenia si pápež František mýli pojmy ako agresor a obeť a kladie na rovnakú úroveň rodiny nevinných civilistov a ľudí, ktorých odsúdili za trestnú (často teroristickú) činnosť. Tu treba na okraj pripomenúť, že v Arabmi obývaných oblastiach Izraela (neberiem do úvahy Arabmi okupované Judsko a Samáriu, ale tzv. „hranice z roku 1967“), je kriminalita x-násobne vyššia ako v Židmi obývaných oblastiach. A už vôbec nediskutujem o občianskych vojnách, ktoré zúria vo viacerých arabských štátoch. Asi za to môžu Židia, veď kto iný?

Pápež František nebol podľa rabínov schopný ukázať na páchateľa a stanoviť podmienku prepustenia rukojemníkov. Je to v rozpore s vatikánskou praxou, ktorá historicky nemala problém miešať sa do politiky, poprípade ju podľa situácie oportunisticky ignorovať. Svätý otec, hovoria rabíni, akosi ľahkovážne narába s pojmom „terorizmus“ a nie je ochotný poukázať na pôvodcu teroristických útokov. Tu sa ale dostávame k problému, kto môže napr. za obete najviac bombardovaného nemeckého mesta počas druhej svetovej vojny (neboli to Drážďany, bol to Hamburg). Nesie vinu za nemecké civilné obete Churchill alebo Hitler? A môžete si prečítať celú „sumu“ Tomáša Akvinského.

Ibaže pápež František dialekticky mlčí ako tajomný hrad v Karpatoch. Sluší mu to, je to predsa vodca náboženstva, ktoré na Strednom východe zaniká v mori islamu a nepatrí sa, aby sa hlava rímsko-katolíckej cirkvi „montovala“ do politiky. A pritom je v nej až po krk a prispieva k diskreditácii kresťanstva vo svete. Vojnu s islamom prehral (tak si skromne myslím).

Ivo Samson