Päť vecí, ktoré by sme mali robiť stále, a nielen počas Vianoc

Viac sa uvoľníme, čo sa prejavuje aj vo vzťahoch, ktoré sa aspoň na krátko zdajú menej zložité. Dokážeme byť empatickejší a oveľa viac pripúšťame, že nie vždy musíme mať pravdu, pretože koniec koncov mýliť sa je ľudské.

Problém nastáva, akonáhle dozvoní posledný zvon a daruje sa polnočný bozk na znamenie začiatku ďalšieho roka. Kolobeh všednosti sa opäť začína a ihneď je vidno, že slávnostný čas je preč. Čo ak by to však nebolo také nesviatočné ani v najobyčajnejšom týždni?

Na vznešený účel nech teda poslúži päť tipov, ako si zachovať vôňu Vianoc a neupúšťať od zvuku radostí.
 
1. To najlepšie

V deň, ktorý pripadá na sviatok, sa dbá na krajší zovňajšok. Vytiahne sa fľaštička parfumu, pokožka sa hojne postrieka a aj oblečenie je na pohľad pôvabnejšie.

Iste, nemali by sme prikladať telu väčší význam ako duši, a nie je dobré priveľmi lipnúť na tom, čo je viditeľné, ale už len skutočnosť, že nám bolo darované akékoľvek nové ráno, je predsa príčinou na úsmev.
Kalendár by nemal rozhodovať o tom, kedy budeme šťastnejší, naopak, my si píšeme príbeh života, a teda sa môžeme pokúsiť urobiť aj z prechádzky, po nie vždy ružovej záhrade, nezabudnuteľnú cestu.

2. Blízkosť

Počas štedrej večere ako aj pri lúčení sa so starou minulosťou odchádzajúceho roka, si dávame obzvlášť záležať na spoločnosti, v ktorej trávime onen výnimočný čas. Zvažujeme, premýšľame a robíme možné i nemožné, aby sme dostali možnosť čo i len na pár minút uzrieť tváre tých, ktorých sme či už z pokrvného alebo citového hľadiska ochotní nazývať najbližšími.
Večná škoda, že sme natoľko prezieraví iba vtedy, keď nám všetko-všetučko pripomína, aby sme uprednostňovali lásku. Na tom, s kým sa priatelíme, komu vravíme svoje tajomstvá a na koho ramená sa chodíme vyplakať, totiž býva postavený úspech alebo prípadný neúspech vzťahov.
„Choď s múdrymi a budeš múdry. Choď s hlupákmi a budeš hlúpy," píše sa v Biblii.
Pokiaľ sme po celý rok ľahostajní, neschopní uvedomiť si, že nie každý by mal dostať prístup do nášho srdca, potom sa niet čo čudovať, že v nevianočnom období sa trápime nedostatkom v oblasti blízkosti.

3. Oddych

V dospelosti sme nútení vziať si na plecia priveľa zodpovednosti, čo nás akosi prirodzene vrhá do pracovného šialenstva. Tešíme sa, že si raz odpočinieme, že sa zahľadíme na vianočný stromček a pokocháme sa čistým dobrom v rozprávke.
Nuž ale Boh jasne prikázal, aby sme si vyvolili jediný deň v týždni, v rámci ktorého odsunieme starosti a privoláme pokoj. V prípade, že si zamestnanie vyžaduje plnú pozornosť aj cez víkend, skúsme začať v malom a dajme si predsavzatie, že splníme príkaz na niekoľko hodín.
Napokon celkom určite budeme prekvapení, ako sa od nás vzdialila choroba a ako i v profesii vieme pokračovať s optimizmom a sozvýšeným výkonom.

4. Dary

December je mesiac obdarovania. Hľadá sa niečo, čo by i obdarovaní mohli neskôr vnímať ako dobrý nápad a čo by v konečnom dôsledku nevyvrcholilo zbytočnou hádkou.

Boh človeku niečo dáva neustále, už len tlkot srdca či pravidelný výdych a nádych sú dokonalou nádielkou Stvoriteľa. A to nerátam záležitosti ako teplá posteľ či každodenná strava, za ktoré vďačíme opäť Jemu, tvorcovi vesmíru.

Bolo by teda nanajvýš vhodné, aby sme v Jeho tradícii pokračovali a nečakali na konkrétnu udalosť. Stačí povolať fantáziu, primiešať chuť niekoho potešiť a spojiť to s dávkou času, ktorý sa nájdeniu daru venuje.

5. Zázraky

Keď svet s úžasom každej generácii opakuje narodenie najväčšieho kráľa a Spasiteľa, odrazu sa obnovuje viera. Aj neveriaci pripustia (hoc len na večer), že príbeh o Ježišovi, ktorý sa ponížil do podoby človeka, nemusí byť vymyslený. A veriaci, tí obzvlášť myslia na príchod záchrancu, aj keď pred sviatkom často zabúdajú. Na konci decembra sa všetci spojíme a očakávame zázrak. Nádejame sa, že čosi z rozprávok sa splní i nám a že šťastné konce nie sú vecou určenou iba do romantických filmov.
Avšak viera je to, čo uzdravuje, čo dáva silu, čo pozdvihuje sklesnutých. Bez nej nie je možné páčiť sa Bohu, bez nej nie je možné vonkoncom nič.

Ak ju budeme rozvíjať dvanásť mesiacov, a nielen jeden, potom sa k nej i Stvoriteľ prizná.
Viera predsa zachraňuje, pomáha vidieť v tme a prostredníctvom jej pohľadu sa uvidí pravý zázrak.