BRUSEL – Európska komisia (EK) predstavila nový plán riešenia migračnej politiky. Tá sa však vyznačuje väčšou spolupatričnosťou zo strany členských štátov, ale aj výrazne prísnejšími opatreniami v rámci návratovej politiky neúspešných žiadateľov o azyl.
Eurokomisári trvajú na tom, aby všetky členské štáty Európskej únie začali preukazovať väčšiu solidaritu s krajinami, ktoré na svojich brehoch prijímajú väčšinu utečencov.
Povinné prerozdeľovanie migrantov sa neujalo
Krok eurokomisie predstavuje značné politické riziko, pretože všetky predchádzajúce pokusy o reformu migračnej politiky zlyhali v roku 2015, kedy Európu začali zaplavovať statisíce utečencov a migrantov.
Návrh o povinnom prerozdeľovaní žiadateľov o azyl v tom čase odmietli takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy. EK tento krát však prichádza s novým a oveľa prijateľnejším riešením.
Prioritou má byť zvýšená ochrana vonkajších hraníc eurobloku, zrýchlenie návratovej politiky odmietnutých žiadateľov o azyl, ale aj zvýšenie tlaku na vlády krajín, aby svojich občanov prijali späť.
Nový migračný pakt má 5 kľúčových zmien
Aktuálne sa zdá, že EK si zvolila vyváženejší prístup týkajúci sa migračnej politiky a už sa nejde stavať do pozície morálneho arbitra.
Ako uviedla podpredsedníčka EK Margaritis Schinasová, k postoju Maďarska, Poľska ale aj Slovenska, teda najväčších odporcov prerozdeľovania žiadateľov o azyl, by sa malo rovnako pristupovať ako v prípade Grécka a Talianska.
1. Lepšia ochrana vonkajšej hranice
Mnohé mimovládne organizácie sa obávajú, že posilnením vonkajších hraníc EÚ ako aj vo zvýšenej miere avizované deportácie, by mohli viesť k porušovaniu medzinárodného práva.
Najväčšie vrásky na čele im však robí, že by žiadosti o azyl neboli dostatočne posúdené a ľudí by automaticky vyvážali do domovskej krajiny.
V snahe zmierniť túto neistotu Komisia navrhuje „nový nezávislý monitorovací mechanizmus“, ktorý by zabezpečil dodržiavanie základných ľudských práv.
Za týmto účelom by sa mala posilniť Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA), ktorá by zastrešovala, aby na hraniciach nedochádzalo k automatickému vyhosteniu utečencov.
2. Väčšia solidarita zo strany štátov
Cieľom tohto plánu nie je členské krajiny nútiť prijímať nechcených žiadateľov o azyl, ktorí pricestovali do inej krajiny. Zahŕňal by však úpravu dublinského dohovoru. V dokumente sa uvádza, že za vybavenie žiadostí zodpovedá krajina, kam žiadateľ dorazil.
Aktuálne ide najmä o krajiny ako je Grécko, Taliansko či Malta. Zmena by nastala iba v tom, že by "náraznikové" štáty už neboli primárne krajinami, v ktorých by sa mali usadiť v prípade schváleného pobytu na území EÚ. Oveľa viac by sa zohľadňovali ich prípadné rodinné či akademické väzby v iných členských krajinách.
Komisia verí, že takáto úprava by znížila tlak na prímorské krajiny. Dúfa tiež, že toto opatrenie by zamedzilo aj nelegálnej preprave migrantov naprieč EÚ, kedy sa žiadatelia o azyl presúvajú bez schválenia z jednej krajiny EÚ do druhej. Najčastejšie však z južnej Európy do bohatších severných krajín, ako je Nemecko či Holandsko.
3. Flexibilita
Nový plán tiež počíta s vyššou účasťou krajín pri deportovaní neúspešných žiadateľov o azyl. Podľa oficiálnych údajov sa pritom do domovskej krajiny vráti iba približne jedna tretina odmietnutých osôb, pričom ostatní sa rozpŕchnu ďalej do Európy.
Komisia chce preto navýšiť kapacity, aby zefektívnila proces návratovej politiky. Tu však Európa naráža na jeden veľký problém.
Niektoré vlády odmietajú prijať späť ľudí, ktorí sa svoju krajinu rozhodli opustiť. Preto EK apeluje na zlepšenie vízových podmienok štátom mimo EÚ.
4. Väčšie pochopenie s legálnou migráciou
Komisia sa snaží rozlišovať medzi nelegálnou a legálnou migráciou. Ako zdôrazňuje, medzi týmito ľuďmi môže byť aj chýbajúci vysokokvalifikovaný personál, ktorý by v mnohých krajinách vyplnil dieru na trhu práce.
Podľa eurokomisie by sa táto debata mala otvoriť už začiatkom budúceho roka. Treba však dodať, že v aktuálnej situácii, kedy Európa bojuje s pandémiou nového koronavírusu bolo veľa zdravotných sestier či lekárov poslaných naspäť do svojej domovskej krajiny.
5. Každá krajina dostane niečo, nikto však nedostane všetko
Zdá sa, že plán Komisie je navrhnutý tak, aby poskytol všetkým členským krajinám to, čo by mohli akceptovať. Minimálne poskytuje dobrý základ pre budúce rokovania.
Tak ako Maďari nedosiahli, aby sa utečenecké tábory premiestnili mimo územia EÚ, ani Taliani nepresadili automatický a povinný systém presídlenia, aký by si predstavovali.
Túto zmenu migračnej politiky už medzičasom otvorene podporili najsilnejšie ekonomiky v rámci EÚ. Nemecko a Francúzsko, ktoré na začiatku migračnej krízy zaplavili státisíce utečencov sú pripravené návrh presadzovať.
Či však dokážu presvedčiť aj ostatné členské krajiny sa ukáže už v najbližších týždňoch, kedy je naplánované stretnutie ministrov vnútra EÚ.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies