Pietna spomienka na Vladimíra Obšila bude v novej budove SND

Vladimír Obšil sa narodil vobci Prachatice v Českej republike, zomrel nečakane 30.marca 2023 v Bratislave. Od roku 1981 do svojej smrti bol členom Činohry SND. Vo Vladimírovi Obšilovi našla Činohra SND veľmi pracovitého, kreatívneho herca nadhľadu, skratky, irónie, sebairónie a intelektuálneho humoru. Svoj chlapčensky nevinný výraz, krehko pôsobiaci zjav vedel v hereckej práci dokonale zužitkovať a odhaliť za ním aj istú mieru drsnosti, rafinovanosti a neočakávanej irónie. Cit pre karikatúru, komiku, dopĺňala schopnosť presvedčivého psychologického ponoru do duševného diskurzu postáv. Spočiatku i vďaka výrazu prostej nevinnosti stvárňoval úlohy idealistických mladíkov, ktorí nečakane spoznávajú kruté zákutia reálneho života. Napríklad Enad (Zámka Škripí, 1982), Candide (Candide alebo Optimizmus, 1982), Tuzenbach (Tri sestry, 1984), Peter (Zberné stredisko, 1984), Pecko (Peter a Pavel, 1985), no najmä jeho slávna kreácia Hansa z Bockerera (1986). Postupne ho režiséri obsadzovali do postáv, ktoré krehkým zjavom dokážu kamuflovať a rafinovane zakrývať svoje mocenské ambície ako Poins v Henrichovi IV. (1984). K jeho ďalším význačným kreáciám patria Koľa z Chaosu (1991), ale najmä nesmelý Billy Bibbit z Preletu nad kukučkiným hniezdom (1998), ktorého zachytil v jeho citovej komplexnosti, krehkosti i v ešte len prepukajúcej životnej živelnosti. Zmysel pre komediálne, groteskné a tragikomické polohy naplno využil v inscenáciách Veselé paničky windsorské (Simple, 1998), v Inkognite (Jelenfy, 2000), v Portugálii (Farár, 2001) aj v kultovej inscenácii Tak sa na mňa prilepila (De Cheneviette, 2005). V posledných dekádach sa naplno prejavil jeho potenciál celistvo uchopiť aj postavy komornejšieho charakterizačného rozmeru. Stal sa z neho veľ ký herec malých rolí. Zároveň mnohí režiséri a režisérky naplno využili jeho typizačnú skratku a sugestívnu autentickosť. Medzi takéto kreácie nespochybniteľne patria jeho herecké štúdie marazmu, iracionality, ale i prostej ľudskej stratenosti v siločiarach života ako Wurm (Úklady a láska, 2007), Učiteľ (Leonce a Lena, 2008), Šimon (Plantáž, 2009), Levin (Anna Kareninová, 2009), Zamuchryškin (Hráči, 2010), Tibor Hanzel (Desatoro, 2014), Helmut (Nevina, 2016), Šachmandrin (Pohreb alebo svadba – čo skôr?, 2019), Otec (Milada, 2020), Pali Kováč (Špina, 2022). Je držiteľom ceny a prémie Literárneho fondu za postavy Šimona a Nikolaja Levina (Plantáž, Anna Kareninová) i ceny Igric za postavu Borisa vo filme Ďakujem, dobre. Súbor vo Vladkovi Obšilovi stráca láskavého človeka s absolútnou ochotnou pomôcť, starať sa a venovať čas. Pomáhal mnohým kolegom, kolegyniam, mladým študentom a študentkám, bol oporou a dušou divadla. Absolútny divadelník, ktorého srdce žilo pre Slovenské národné divadlo. Hoc ho v posledných rokoch trápili zdravotné problémy, prekonával ich veľmi hrdinsky, odvážne a nepoddával sa im, práve naopak, do posledných chvíľ chcel podávať vždy ten najlepší výkon. ,,Vladko, ďakujeme ti za láskavosť a starostlivosť," odkazuje vedenie SND.

Redakcia Netky.sk vyjadruje hlbokú úprimnú sústrasť pozostalým.