KYJEV – Prinášame aktuálne správy z Ukrajiny.
Aktualizácia 21:47 (4. 4. 2022)
Ruské sily pripravujú rozsiahly útok v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V pondelok to na Telegrame uviedol tamojší gubernátor Serhij Hajdaj, ktorý vyzval na hromadnú evakuáciu miestneho obyvateľstva. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
„Pozorujeme, že vybavenie prichádza z rozličných smerov, privážajú vojakov, palivo,“ uviedol Hajdaj vo videu. „Vychádzame z toho, že sa pripravujú na veľký (vojenský) prielom,“ dodal.
Gubernátor Luhanskej oblasti vyzval tamojších obyvateľov, aby čo najskôr odišli. „Prosím, nečakajte na to, kým vám zbombardujú domy,“ povedal v ďalšom videu. „Neváhajte,“ vyzval ľudí.
V pondelok podľa jeho slov z danej oblasti evakuovali 1 000 osôb.
Vysokopostavený predstaviteľ amerického Pentagonu v pondelok povedal, že Rusko doposiaľ stiahlo z okolia Kyjeva asi dve tretiny svojich vojakov dislokovaných v tejto oblasti a presúva ich do Bieloruska s tým, že ich nasadia do iných oblastí Ukrajiny.
Ukrajinské ministerstvo obrany v pondelok takisto uviedlo, že Rusko pripravuje novú ofenzívu na východe s cieľom obsadiť mesto Charkov a obkľúčiť tak silne opevnené pozície ukrajinských síl na frontovej línii v Donbase, napísala agentúra Reuters.
Hovorca ukrajinského ministerstva obrany Oleksandr Motuzjanyk na brífingu bez uvedenia dôkazov povedal, že Rusko útočí na mestá Rubižne a Popasna v Luhanskej oblasti, aby si tak pripravilo cestu na útok na mesto Severodoneck a taktiež zhromažďuje svoje sily s cieľom dobyť obliehané prístavné mesto Mariupoľ na juhu Ukrajiny.
Motuzjanyk dodal, že Moskva zhromažďuje zásoby paliva a munície v oblastiach pri hraniciach s Ukrajinou a pripravuje tiež zdravotnícke zariadenia pre prípadný veľký počet zranených vojakov.
Aktualizácia 20:35 (4 .4. 2022)
Podľa nemenovaného západného predstaviteľa ruská armáda prijala v ostatnom čase do svojich radov neobvykle vysoký počet nových brancov a je možné, že ich vyšle na Ukrajinu, hoci to Moskva popiera.
Prijatie vyše 130 000 nových brancov síce časovo korešponduje s každoročnými jarnými odvodmi do ruskej armády, avšak podľa zmieneného predstaviteľa, ktorého v pondelok cituje spravodajská stanica Sky News, ide o neobvykle vysoký počet.
„Myslíme si, že je tu reálna možnosť, že títo branci budú poslaní na Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že ruské ministerstvo obrany povedalo, že na Ukrajinu pôjdu len profesionálni vojaci,“ povedal.
Zopakoval tiež nedávne varovanie britského ministerstva obrany, že Rusko do bojov na Ukrajine povoláva aj časť svojich vojakov, ktorí od roku 2008 pôsobia v odštiepeneckých regiónoch Gruzínska.
„Nemyslíme si, že toto bolo plánované, pre ruskú armádu je to veľmi neobvyklý krok, takže predpokladáme, že to svedčí o problémoch, ktoré majú (ruskí vojaci) na Ukrajine,“ povedal citovaný predstaviteľ.
Ruský prezident Vladimir Putin najskôr tvrdil, že na ofenzíve na Ukrajine sa podieľajú len profesionálni vojaci, ruský rezort obrany však napokon 9. marca priznal, že na Ukrajinu vyslali aj brancov.
Podľa správ západných médií, ktoré sa odvolávajú na zdroje z Ruska, sú niektorí tamojší vojaci základnej služby nútení podpisovať kontrakty, na základe ktorých sa oficiálne stávajú profesionálnymi vojakmi ruskej armády a potom ich vysielajú do bojov na Ukrajine.
Aktualizácia 16:55 (4. 4. 2022)
Ruské sily zničili už 90 percent mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Povedal to v pondelok tamojší primátor Vadym Bojčenko, informuje agentúra AFP.
„Smutnou správou je, že 90 percent infraštruktúry v meste je zničených a 40 percent z toho sa už nedá obnoviť,“ uviedol Bojčenko na tlačovej konferencii. „Ruská armáda brutálne ničí Mariupľ. Bombardovanie je nepretržité,“ dodal. Väčšina útokov podľa jeho slov prichádza od mora, kde sú umiestnené ruské lode.
V tomto meste ležiacom na pobreží Azovského mora, kde žilo pred vypuknutím vojny okolo pol milióna ľudí, sa podľa primátora ešte stále nachádza približne 130 000 osôb. „Plánujeme evakuovať zvyšných obyvateľov, ale dnes to nie je možné,“ povedal Bojčenko.
Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) podľa agentúry Reuters uviedol, že v pondelok sa pre bezpečnostné obavy nebolo možné dostať do Mariupoľa a evakuovať odtiaľ civilistov. V posledných dňoch a týždňoch už zlyhali viaceré takéto pokusy Červeného kríža prepraviť miestnych obyvateľov do bezpečia.
Ukrajinské prístavné mesto Mariupoľ je podľa informácií britských tajných služieb zrejme kľúčovým cieľom ruskej invázie na Ukrajine. Dobytie tohto obliehaného mesta, zdevastovaného ruskými útokmi, by totiž vytvorilo priamy pozemný koridor medzi Ruskom a anektovaným polostrovom Krym, pripomenulo britské ministerstvo obrany v správe o vývoji vojny na Ukrajine zverejnenej v noci na pondelok.
Aktualizácia 15:43 (4. 4. 2022)
Európska únia vytvorí spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou bude zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, ku ktorým došlo počas ruskej invázie. V pondelok poobede to uviedla predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová po telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Informuje spravodajca TASR.
Šéfka exekutívy EÚ spresnila, že so Zelenským hovorila o "strašných vraždách", ktoré boli odhalené v meste Buča a v iných lokalitách, z ktorých sa nedávno stiahli ruské jednotky.
„Vyjadrila som mu úprimnú sústrasť a uistila som ho o plnej podpore Európskej komisie v týchto hrozných časoch. Otrasné zábery nemôžu a ani nezostanú bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní,“ uviedla vo vyhlásení Von der Leyenová.
EÚ je pripravená posilniť toto úsilie vyslaním vyšetrovacích tímov do terénu na podporu ukrajinskej prokuratúry. Pripravené pomôcť sú aj Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Policajný úrad EÚ (Europol).
Von der Leyenová vysvetlila, že je potrebná "globálna reakcia" na vyšetrenie takýchto zločinov a dodala, že už prebiehajú rozhovory medzi Eurojustom a Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu s cieľom spojiť sily a stať sa súčasťou spoločného vyšetrovacieho tímu.
Hovorca EK Eric Mamer v tejto súvislosti uviedol, že najskôr je potrebné podpísať politickú dohodu s Kyjevom, čo bude úloha pre komisára Reyndersa a ukrajinského generálneho prokurátora.
Aktualizácia 9:20 (4. 4. 2022)
Viac než 2 600 ľudí sa podľa vyjadrení ukrajinských zdrojov podarilo v nedeľu dostať do bezpečia z ukrajinských miest, kde prebiehali obzvlášť ťažké zdroje. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA. Z celkového počtu 2 694 osôb bolo takmer 1 500 zachránených z Luhanskej oblasti, uviedla v nedeľu podľa novín Ukrajinska pravda ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková. Ruské jednotky zároveň obvinila z porušenia vzájomného dohodnutého pokoja zbraní.
V priebehu nedele približne 500 osôb z obliehaného prístavného mesta Mariupoľ i z mesta Berďansk ušlo vlastnými vozidlami do Záporožia, píše DPA. Podľa vyjadrení Vereščukovej sa aj siedmim autobusom sprevádzanými Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK) podarilo presunúť z Mariupoľu do mesta Manhuš.
V piatok musel Červený kríž pokus o evakuáciu prerušiť. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z marenia evakuácie civilistov z Mariupoľa. Stanica BBC uvádza, že nebolo bezprostredne jasné, odkiaľ presne boli nedeľňajšie evakuácie uskutočnené. V uplynulých dňoch sa však mnohé takéto presuny zrealizovali využitím humanitárnych koridorov.
⚡️Zelensky: Around 150,000 people trapped in Mariupol.
— The Kyiv Independent (@KyivIndependent) April 4, 2022
In an interview with CBS, Ukrainian President Volodymyr Zelensky said it was not possible to reach an agreement with Russian occupying forces regarding humanitarian corridors out of Mariupol or to bring humanitarian aid in.
Pôvodná správa
Pri ruskom ostreľovaní bolo podľa správy večer poškodených desať domov a trolejbusové depo. Medzi zranenými boli aj tri deti, uviedla prokuratúra Charkovskej oblasti. Gubernátor susednej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko medzitým vyzval jej obyvateľov, aby odišli z oblasti vzhľadom na hrozbu vojenskej eskalácie. Kyrylenko predtým povedal, že ostreľovanie pokračovalo počas celého dňa i noci, pričom situáciu v oblasti označil za „nepokojnú“, informovala stanica Sky News.
About 80% of residential buildings are destroyed in #Izyum, #Kharkiv region, according to deputy mayor Vladimir Matsokin.
— NEXTA (@nexta_tv) April 3, 2022
15 to 20 thousand people in Izyum and the villages below the city are blocked and in need of humanitarian aid. pic.twitter.com/6iqk5doScj
Starosta Černihiva Vladyslav Atrošenko v nedeľu podľa stanice BBC povedal, že ruské útoky zničili najmenej 70 percent tohto mesta. „Následky“ týchto útokov sú podľa neho závažné a podobajú sa na situáciu v ďalších zdevastovaných ukrajinských mestách ako Buča a Mariupoľ.
Černihiv opätovne ovládli ukrajinské ozbrojené sily, tamojší predstavitelia sa však obávajú ďalších útokov. „Skutočnosť, že odišli, neznamená, že sa zajtra nevrátia,“ povedal Atrošenko o ruských jednotkách. Ľudskoprávna skupina Human Rights Watch predtým vydala stanovisko, podľa ktorého zistila „viacero prípadov, keď sa ruské vojenské sily dopustili porušenia vojnového práva v Černihive, ako aj ďalších mestách ako Charkov a Kyjev“.
Možno vás zaujme: Vo voľbách v Srbsku zvíťazil prezident Vučič
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies