Rumunsko sa opäť ocitlo v centre politickej nestability po tom, čo centristický prezident Klaus Iohannis v pondelok oznámil svoju rezignáciu. Tento krok prichádza v časoch narastajúceho tlaku zo strany krajne pravicových opozičných strán, ktoré chceli prezidenta odvolať prostredníctvom impeachmentu.
Volebná neistota a obvinenia z ruského zasahovania
Politická situácia v Rumunsku sa skomplikovala minulý rok, keď v prvom kole prezidentských volieb prekvapivo získal víťazstvo neznámy krajne pravicový kandidát a kritik NATO Calin Georgescu. Po obvineniach z ruského zasahovania, ktoré Moskva poprela, rumunský ústavný súd anuloval výsledky volieb.
Opakované voľby boli naplánované na 4. a 18. mája, a do tej doby mal Iohannis zotrvať vo funkcii. Avšak v januári tri krajne pravicové opozičné strany, ktoré držia približne 35 % parlamentných mandátov, podali návrh na jeho impeachment.
Hrozba impeachmentu a tlak verejnosti
Keďže bol Iohannis veľmi nepopulárny, analytici predpokladali, že návrh na jeho odvolanie by mohol získať podporu aj niektorých poslancov proeurópskych strán, ktorí sa obávali nárastu vplyvu krajnej pravice. Prezident sa napokon rozhodol prekvapivo rezignovať.
"Tento návrh bude mať dôsledky doma aj v zahraničí," povedal Iohannis novinárom. "Aby som Rumunsku ušetril zbytočnú a negatívnu krízu, vzdávam sa prezidentského úradu."
Dočasný prezident a neistá budúcnosť
Po Iohannisovej rezignácii sa dočasným prezidentom s obmedzenými právomocami stal predseda Senátu Ilie Bolojan, ktorý je šéfom Liberálnej strany a členom vládnej koalície.
Medzitým tri krajne pravicové strany, ktoré si po Georgescuovom prekvapivom víťazstve upevnili podporu, využili svoju kampaň proti Iohannisovi na organizovanie protestov a dominovanie politickej scéne. Rumunsko sa tak ocitlo na križovatke, kde nadchádzajúce voľby určia smerovanie krajiny v kontexte vnútropolitickej aj medzinárodnej stability.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies