Pomocní vychovávatelia a školské sestry v školách nebudú

Zimenová je presvedčená, že pozícia pomocného vychovávateľa môže byť finančne menej náročná ako pozícia asistenta učiteľa, u ktorého sa predpokladá vysokoškolské vzdelanie a pedagogická kvalifikácia. Navrhovala, aby pomocní vychovávatelia mohli pôsobiť v školách aj bez toho, aby na ich činnosť išli verejné prostriedky. Potrebu pomocných vychovávateľov odôvodňovala narastajúcim počtom detí s rôznymi poruchami učenia, správania a inými ťažkosťami s učením a so začleňovaním sa do kolektívu spolužiakov. V školách podľa Zimenovej pribúdajú problematické situácie, ktoré obvykle učiteľ musí zvládnuť sám, keďže nemá pomoc. Zimenová poukazuje aj na nedostatok asistentov učiteľa.

Zimenová chcela do škôl dostať aj školské sestry, a to pomocou novely školského zákona, ktorú tiež parlament odmietol. Navrhovala, aby školské sestry pomáhali žiakom so zdravotným znevýhodnením, ale aj ostatným. "V školách z roka na rok stúpa počet detí, ktoré počas plnenia povinnej školskej dochádzky potrebujú individuálny prístup učiteľov, špecifickú úpravu vzdelávacieho prostredia alebo špecializovanú pomoc odborníkov," uviedla poslankyňa. Pomôcť by mohli podľa nej práve školské sestry, ktoré by napríklad mohli dieťaťu pichnúť inzulín, podať lieky či poskytnúť ošetrenie pri náhlom záchvate. Učitelia to robiť nevedia ani podľa zákona nemôžu. "Tieto úkony v školách zabezpečujú obvykle rodičia," upozornila Zimenová.

Novelou zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú tiež parlament odmietol, chcela zase umožniť osobným asistentom pôsobiť aj v školskom prostredí. Dnes majú totiž asistenti vstup do škôl zakázaný, a to aj do špeciálnych škôl. Výnimku majú len študenti so zdravotným postihnutím na vysokých školách. Ak by bol zákon prijatý, osobní asistenti by mohli pomáhať deťom aj počas vyučovania v škole. Parlament neposunul do druhého čítania ani ďalšiu novelu zákona, ktorú Zimenová predkladala spolu s nezaradenou kolegyňou Simonou Petrík. V novele zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách navrhovali zriaďovať takéto detské skupiny.

"Vznik novej služby starostlivosti o dieťa v predškolskom veku má za cieľ urýchlene rozšíriť ponuku pre rodičov o tzv. detské skupiny," uvádzajú poslankyne. Zriaďovateľom detskej skupiny by mohli byť zamestnávatelia rodičov malých detí na materskej alebo rodičovskej dovolenke, obce, cirkvi a náboženské spoločnosti, mestá, vysoké a stredné školy, nadácie a občianske združenia.

Vláda ďalej schválila návrh, ktorý predložila ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová. Zmenou prejde úprava prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom základných škôl, v ktorých sa žiaci učia jazyk národnostnej menšiny podľa schváleného rámcového učebného plánu, ďalej základných škôl, v ktorých sa žiaci vzdelávajú v jazyku národnostnej menšiny, ale i stredných odborných škôl pre žiakov v skrátenom štúdiu a štátnych poradenských zariadení na ich činnosť.

Táto zmena bude v roku 2018 financovaná vo výške 2.220.674 eur. Vzdelávanie žiakov v základných školách s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny je od 1. septembra 2015 finančne náročnejšie, a to o štyri percentá v porovnaní so vzdelávaním žiakov základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Táto zmena bude mať vplyv na rozpočet kapitoly Ministerstva vnútra SR na školstvo v roku 2018 vo výške zhruba 76.000 eur. Po novom sa normatív na žiaka základnej školy učiaceho sa jazyk národnostnej menšiny zvýši na 65,50 eura. Zmena sa dotkne 1172 žiakov.

Rezort školstva navrhol, aby sa mzdový normatív a normatív výchovno-vzdelávacieho procesu zvýšil z pôvodných osem na 13 percent. Týka sa celkom 28.912 žiakov. Po novom dostanú školy na žiaka o 72 eur viac, pričom ročne to bude suma 2.081.664 eur. Rezort školstva bude financovať po novom aj žiakov stredných odborných škôl vzdelávajúcich sa v skrátenom štúdiu. Ide o 133 študentov, pričom normatív sa zvýši v priemere o 468 eur, čo predstavuje ročne sumu 62.244 eur.