Poslanci odmietli návrh Smeru-SD na osobitné zdanenie bánk - Politika Väčšina poslancov Národnej rady (NR) SR dnes odmietla pokračovať v rokovaní o návrhu opozičného Smeru-SD osobitne zdaniť banky pôsobiace na Slovensku. Dodatočný odvod z vybraných pasív
Väčšina poslancov Národnej rady (NR) SR dnes odmietla pokračovať v rokovaní o návrhu opozičného Smeru-SD osobitne zdaniť banky pôsobiace na Slovensku. Dodatočný odvod z vybraných pasív bánk mal priniesť štátnemu rozpočtu v budúcom roku 186 miliónov eur, čo by vykompenzovalo navrhované zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z 19 % na 20 % aj zrušenie jej zníženej 6-% sadzby na predaj poľnohospodárskych výrobkov z dvora.
"Chceme ponúknuť alternatívu, ktorá ak bude schválená, nemusí pravicová vláda pristupovať k zvyšovaniu DPH a zdražovaniu," odôvodňoval návrh šéf Smeru-SD Robert Fico. Predkladatelia už pripustili, že navrhovaná výška odvodu by sa mohla znížiť na polovicu, z 1,35 % na 0,7 %. Dôvodom je, že pri príprave zákona vychádzali pôvodne z chybných údajov Národnej banky Slovenska (NBS) o slovenskom finančnom sektore.
"Po predložení zákona sa ozvala samotná Národná banka a priznala, že publikovala chybný údaj o celkovej výške pasív bankového sektora. Prijali sme tiché ospravedlnenie zodpovedných pracovníkov NBS, pravdou je, že navrhovaný odvod vo výške 1,35 % má skoro dvakrát vyšší dopad ako sme z pôvodných údajov vypočítali," pripustil v dnešnej rozprave poslanec Smeru-SD a bývalý štátny tajomník ministerstva financií Peter Kažimír.
Na základe skorigovaných informácií by po odrátaní chránených vkladov, bankového kapitálu a podriadeného dlhu z pasív tvoril základ pre výpočet osobitných odvodov bánk necelých 27 miliárd eur. "Takýto návrh zabezpečí zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 187,4 milióna eur. Ide o rovnocennú alternatívu s čiastočne vyšším príjmom rozpočtu namiesto zvýšenia DPH. Podľa nás ide o jedno z kľúčových opatrení na spravodlivé rozdelenie záťaže z dôsledkov globálnej finančnej krízy, ktorá mala fatálny vplyv aj na nárast deficitu verejných financií," argumentoval Kažimír.
Podľa predsedu finančného výboru parlamentu Jozefa Kollára (SaS) je predložený návrh zlý po technickej aj obsahovej stránke a je "prudko populistický". "Pokiaľ by bol schválený, spôsobil by Slovensku značné hospodárske škody," myslí si koaličný poslanec s tým, že jedným z dôsledkov by bolo okamžité zvýšenie poplatkov a zníženie úrokov pre klientov bánk.
Pripustil, že niektoré európske krajiny už podobný odvod zaviedli, avšak za iných podmienok. Prichádzajú s ním zatiaľ iba krajiny, ktoré počas finančnej krízy museli zachraňovať svoje banky, ich dodatočné zdanenie je mnohonásobne nižšie ako navrhuje Smer-SD a výnos z neho sa sústreďuje v osobitných fondoch určených ako rezerva pre prípadné budúce finančné krízy.
Nesúhlas s návrhom Smeru-SD vyjadrilo aj Ministerstvo financií (MF) SR a neodporučilo preto jeho schválenie v parlamente. Návrh na osobitné zdanenie bánk totiž podľa rezortu obchádza prebiehajúcu európsku diskusiu, obsahuje technické nedostatky, no predovšetkým vychádza zo zlých prepočtov a ignoruje jeho negatívne dosahy na občanov a slovenskú ekonomiku.
Nový zákon o odvodoch vybraných finančných inštitúcií mal platiť od začiatku budúceho roka. Do obdobia, kým deficit verejných financií neklesne pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), mala byť banková daň príjmom štátneho rozpočtu. Vyberať sa mala aj potom, smerovala by však do osobitnej časti štátnych finančných aktív, účelovo určenej na vykrytie budúcich finančných kríz.
Zdroj: TASR
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies